Pripravili sme si pre Vás článok o jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín. Aký bol pán Váhu a Tatier? Cítil sa byť Slovákom? Aký bol rozsah jeho moci? To všetko sa dozviete nižšie. Prajeme Vám príjemné čítanie…

Foto: Wikimedia

Detstvo

Matúšovým otcom bol Peter Čák, udatný rytier, ktorého za boje s Přemyslom Otakarom II. uhorský kráľ menoval palatínom, čo bol najvyšší hodnostársky úrad v celom Uhorsku. Peter sa stal bratislavským županom a k tomu získal aj Topoľčiansky hrad s okolitými dedinami ako Prašice, Jacovce či Nemčice. Matúš Čák (maď. Máte Csák) sa narodil okolo roku 1260 v oblasti Ostrihomu, ktorá bola z väčšej časti osídlená slovenským obyvateľstvom. Tým sa malý Matúš stal viac slovenským ako maďarským šľachticom – napriek tomu, že sám seba považoval za člena tzv. Natio Hungario, uhorského národa.

Foto: Wikimedia

Prvé roky vlády

V roku 1291 stál na čele vojska Ondreja III., s ktorým dobyl Bratislavu obsadenú Henrichom z Kysaku, za čo mu bola udelená hodnosť správcu kráľovských koní a úrad bratislavského župana. Kráľ mu daroval aj veľký hrad s k nemu prislúchajúcimi majetkami – hrad v Trenčíne.

Foto: Wikimedia

Rozpory a prevracanie plášťov

Neskôr, keď sa v roku 1296, kvôli nezhodám s Ondrejovou politikou, tohto úradu na protest vzdal, uchýlil sa na svoje panstvo v Trenčíne. Ondrej III., v snahe pokoriť ho, vyslal výpravu, ktorá však nebola úspešná. Od tej doby Matúš sledoval iba svoje osobné ciele a snažil sa o nezávislú politiku voči Uhorsku. Keď v roku 1301 Ondrej III. zomrel, Matúš podporoval nárok českého princa Václava (viac známeho ako Ladislava I.), ktorému zároveň pomáhal poraziť jeho protikandidáta Karola Róberta z rodu Anjouovcov, za čo mu Václav v roku 1302 zveril celú Trenčiansku a Nitriansku stolicu. Nasledujúci rok však prešiel spolu s Abovcami na stranu svojho nedávneho nepriateľa Karola Róberta, ktorého však krátko nato prestal podporovať a od roku 1304 už Matúš Čák vystupoval ako samostatný vládca.

Foto: Wikimedia

Na vrchole moci

V roku 1310 bol vymenovaný za taverníka a jedného z troch palatínov Horného Uhorska. Na vrchole svojej moci bol rokoch 1311-1312, keď ovládal až 14 žúp a vlastnil vyše 50 hradných panstiev. Na východe jeho zem siahala na Spiš a na juhu až po zadunajský Visegrád. A tak začal nepohodlným šľachticom odnímať majetky, ktoré si ponechával, no a keďže časť týchto majetkov patrila aj cirkvi, bol Matúš v roku 1311 oficiálne zbavený všetkých úradov a funkcií, ktoré zastával. No jeho reálnej moci ho kráľ zbaviť nemohol. V tomto období si Matúš zriadil na Trenčianskom hrade vlastný dvor na spôsob toho kráľovského, pričom si aj naďalej počínal ako nikým obmedzovaný panovník. Práve v tom čase sa mu začalo prezývať pán Váhu a Tatier.

Foto: Wikimedia

Posledné roky vlády a smrť

Po bitke pri Rozhanovciach (15. júna 1312), kedy na bojisko Matúšové vojská dorazili príliš neskoro nato, aby zasiahli do boja, sa Matúš uzavrel vo svojej dŕžave. Bitku vyhral jeho veľký sok, Karol Róbert, s ktorým Matúš bojoval až do roku 1315. V roku 1317 dobyl a vypálil Nitriansky hrad, aby do Nitry dosadil svojho kastelána –  pri požiari zhorel katedrálny archív plný vzácnych listín a cenností. V roku 1318 zomrel Matúšov jediný syn – Matúš, preto za svojho nástupcu vymenoval príbuzného Štefana Čecha z rodu Šternberkovcov. Matúš Čák Trenčiansky vládol neobmedzene v Bratislavej, Nitrianskej a Trenčianskej stolici až do svojej prirodzenej smrti 18. marca 1321.

O jeho veľkosti svedčí aj fakt, že ešte aj v 15. storočí – skoro 200 rokov po jeho smrti – bola časť západného Slovenska nazývaná Matúšová zem.

Foto: Wikipedia

zdroj: Wikipedia

Zanechať komentár

Možnosť pridať prvý komentár

Upozorniť
avatar
wpDiscuz