Vysoké IQ nezaručuje bezpečnosť. Týchto vynálezcov zabili ich vlastné vynálezy v minulosti.

5336

Vynálezocvia sú často geniálni a majú vysokú inteligenciu . Avšak, pokrok má svoju cenu. Za mnohými dnešnými vynálezmi je ešte väčší počet neúspechov ako by sa mohlo zdať. Niektoré z nich dokonca skončili tragicky. Mnohí vynálezcovia za svoje vynálezy zaplatili životom. História na nich nikdy nezabudne a napriek tomu, že počas svojho bádania prišli o život, svojou prácou posunuli ľudstvo vpred.

Sylvester H. Roper

1280px Roper steam velocipede 1886 The Standard Reference Work
Wikimedia Commons, public domain

Americký vynálezca, Sylvester Howard Roper, navrhol jeden z prvých bicyklov poháňaných parou. Okrem bicykla na pohon vynašiel aj ručný šijací stroj či špeciálny revolver. V roku 2002 bol uvedený do Motocyklovej siene slávy.

Vo vynálezoch našiel aj svoju smrť. Dňa 1. júna 1896 jazdil na svojom najnovšom vynáleze motocykla, podarilo sa mu dosiahnuť rýchlosť až 64 kilometrov za hodinu. Zrazu z ničoho nič stratil kontrolu nad motocyklom a spadol. Počas pádu utrpel závažné zranenia hlavy. Po pytve sa zistilo, že príčinou smrti bolo zlyhanie srdca.

Franz Reichelt

Franz Reichelt fatal parachute jump 1912
Wikimedia Commons, public domain

Franz, známy tiež pod menom „lietajúci krajčír”, bol Francúz, vynálezca a priekopník parašutizmu. Chcel vytvoriť kabát, ktorý bude slúžiť aj ako padák. Nosiť ho mali piloti a v prípade hroziaceho nešťastia sa mali pomocou padákového kabáta dostať bezpečne na zem. Svoje experimenty skúšal na bláznoch, ktorý vyskakovali z piateho poschodia. Všetkým sa podarilo bezpečne dopadnúť na zem.

Svoj vynález chcel otestovať aj pri páde z väčšej výšky a požiadal políciu o povolenie k zoskoku z Eiffelovej veže. Dňa 4. februára 1912 sa rozhodol, že sám skočí a použije svoj padák. Jeho priatelia a odborníci sa ho pokúšali odhovoriť, ale neúspešne. Svojmu vynálezu bezpodmienečne veril, a tak toho dňa vyskočil z prvého poschodia Eiffelovej veže. Padák sa počas skoku neotvoril a Franz padol na zamrznutú zem pod vežou. Nemieste podľahol zraneniam.

Max Valier

Bundesarchiv Bild 102 08916 Berlin Avus Raketenauto
Bundesarchiv, Bild 102-08916 / Georg Pahl / CC-BY-SA 3.0

Rakúšan Max Valier bol vedec a vynálezca. Špecializoval sa na reketovú techniku. V rokoch 1928 až 1929 spolupracoval dokonca s riaditeľom spoločnosti Opel, Fritzom von Opelom. Počas tohto obdobia pracoval na mnohých autách a lietadlách na raketový pohon. Postupne sa snažil vytvoriť raketový motor plnený kvapalinou. Čoskoro vytvoril prvý prototyp Valier-Heylandt Rak 7, raketové auto, ktoré poháňalo kvapalné palivo. Bohužiaľ dňa 17. mája 1930 Max Valier zomrel počas explózie motora na svojom vynáleze. Nešťastie sa stalo počas skúšobnej jazdy v Berlíne.

Horace Lawson Hunley

Conrad Wise Chapman Submarine Torpedo Boat H.L. Hunley Dec. 6 1863
Wikimedia Commons, public domain

Hunley bol námorným inžinierom počas Americkej občianskej vojny. Vytvoril jednu z prvých ručne poháňaných ponoriek. Po dvoch neúspešných pokusoch sa mu končene podarilo vytvoriť ponorku, ktorá fungovala. Jedna z jeho najznámejších ponoriek bola po jeho smrti pomenovaná po ňom –  H. L. Hunley.

Zomrel počas rutinného cvičenia, keď sa rozhodol prevziať velenie na ponorke. Plavidlo sa potopilo a spolu s Hunleym zomrelo ďalších sedem  členov posádky. Hunleyho pochovali so všetkými vojenskými poctami v Charlestone 8. novembra 1863.

zdroj

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre