10 bizarných dôvodov, prečo rôzne vlády sveta zakázali určité farby
Farby sprevádzajú ľudstvo od nepamäti – vyjadrujú náladu, spoločenské postavenie, politické presvedčenie či náboženskú príslušnosť. Niektoré z nich však vyvolávali toľko emócií a kontroverzií, že sa ich vlády rozhodli úplne zakázať. Dôvody boli rôzne: od ochrany výsad vládnucich vrstiev až po ideologickú čistotu. V tomto článku vám predstavíme 10 príkladov, keď farba prestala byť len farbou – a stala sa politickým vyhlásením.
1. Fialová v starovekom Ríme
Týrska purpurová bola v Ríme symbolom moci a bohatstva. Získavala sa z morských slimákov a jej výroba bola nesmierne nákladná. Výsledkom bol exkluzívny odtieň, ktorý si mohli dovoliť len najvyšší hodnostári. Cisári, ako Caligula či Aurelián, ju chránili zákonom – nosenie fialovej bez povolenia sa trestalo aj smrťou. V Byzancii sa tradícia ešte posilnila: cisári sa doslova označovali ako „narodení v purpure“. Táto farba sa stala posvätnou a výlučne cisárskou.
2. Severná Kórea: Modré džínsy ako symbol imperializmu
V Severnej Kórei sa modré džínsy stali neprijateľným symbolom západného kapitalizmu. Boli vnímané ako znak americkej dekadencie a morálneho úpadku. Nositeľov čakali sankcie – od verejného zahanbenia po ideologickú prevýchovu. Režim síce nikdy neprijal oficiálny zákon proti džínsom, ale spoločenský tlak bol taký silný, že ich nosenie bolo reálne nebezpečné. Napriek tomu sa džínsy pašovali a stali sa módnym aktom vzdoru.
3. Karmínová len pre anglickú elitu 16. storočia
V období vlády Alžbety I. boli farby presne definované zákonmi. Karmínová – farba vyrábaná z košenilových chrobákov – bola vyhradená len monarchii a vysokej šľachte. Bohatí obchodníci si nemohli dovoliť nosiť tento odtieň, hoci mali peniaze. Zákony chránili hierarchiu, krajčíri boli prísne kontrolovaní a porušenie zákona sa trestalo. Karmínová sa používala aj na farbenie kráľovských opon a výbavy koní – bola doslova všadeprítomná vo vizuálnej reprezentácii moci.
4. Žltá pre čínskeho cisára
V tradičnej Číne bola žltá považovaná za symbol Slnka, stredu vesmíru a cisárskej autority. Bežní ľudia ju nemohli nosiť, inak im hrozil trest. Farba bola vyhradená pre cisára a jeho najbližší dvor. Zákaz sa týkal aj architektúry – len cisársky palác mohol mať žltú strechu.
5. Francúzska revolúcia: Biely odev ako znak monarchistov
Počas Francúzskej revolúcie sa nosenie bieleho oblečenia – tradičnej farby monarchie – stalo nebezpečné. Mohlo vás označiť za kráľovského prívrženca, čo bolo v revolučnej atmosfére nebezpečné. Ľudia sa báli obliecť aj bielu stužku, aby neboli považovaní za nepriateľov republiky.
6. Ružový trojuholník pre homosexuálov v nacistickom Nemecku
Aj keď to nebol zákaz farby v tradičnom zmysle, ružový trojuholník sa v nacistickom Nemecku stal symbolom stigmatizácie homosexuálov. Bol súčasťou označovania v koncentračných táboroch a jeho používanie neslúžilo na ochranu, ale na segregáciu. Dnes je tento symbol znovu prijatý ako znak hrdosti a boja za práva LGBTQ+.
7. Farby apartheid v Južnej Afrike
Počas apartheidu v Južnej Afrike boli farby použité na označenie rôznych rasových skupín – od dokladov po odev. Napr. školské uniformy boli odlišné podľa rasy. Farba sa tak stala nástrojom na kontrolu, nie len identifikáciu.
8. Zákaz svetlých farieb v Japonsku
V 18. storočí počas obdobia Edo v Japonsku mali obchodníci síce nízke spoločenské postavenie, no často zbohatli. Aby sa nevyvyšovali nad vyššie triedy, štát im zakázal nosiť výrazné farby a luxusné látky. Mohli sa obliekať len do tlmených tónov ako hnedá či sivá. Napriek tomu si našli spôsob, ako nenápadne ukázať svoje bohatstvo – nosili skryté vrstvy z drahých materiálov a v zakázaných farbách, viditeľné len v pohybe. Tento tichý protest sa stal známym ako iki – jemná elegancia so štipkou rebélie.
9. Červená ruža ako hrozba v niektorých režimoch
V diktátorských režimoch bola aj červená ruža niekedy vnímaná ako symbol odporu. V niektorých prípadoch mohli ľudia čeliť represii za to, že niesli ružu ako znak opozície. Farba červená ako taká bola často spájaná s revolúciou – preto bola nežiadaná v monarchistických či autoritatívnych štátoch.
10. Zákaz módnej západnej farebnosti v Sovietskom zväze
V ZSSR sa aj farby oblečenia regulovali. Jasné a výstredné farby boli vnímané ako dekadentné a nevhodné. Uprednostňovala sa sivá, hnedá a čierna – symbolizujúce pracovitosť, disciplínu a kolektivizmus. Mladí ľudia, ktorí sa inšpirovali západom, boli často kritizovaní za „buržoázne“ estetické sklony.
Záver
Farby dokážu ovplyvniť emócie, spoločenské vnímanie aj politickú situáciu. V histórii sa neraz stalo, že konkrétny odtieň predstavoval takú hrozbu pre systém, že bol zakázaný. Aj keď sa dnes zdajú tieto zákazy bizarné, odhaľujú, akú silu nesie vizuálna identita. Farba totiž nemusí nič povedať – a predsa povie všetko.
