10 desivých, znepokojivých a čudných zážitkov ľudí, ktorí pracujú na mori
Nie je nič zvláštne na tom, že sa mnohí ľudia boja hlbokých, temných a otvorených vôd. Pod hladinou oceánov, morí a jazier sa skrýva množstvo bytostí, ktoré človek radšej nikdy nestretne. Ale niekedy, aj keď sa nepozeráte dole, dokáže more ponúknuť zážitky, ktoré sú znepokojujúce, nevysvetliteľné alebo rovno desivé.
Priníšame vám 10 skutočných príbehov ľudí, ktorí pracovali na mori a zažili niečo, čo by mohlo byť aj súčasťou hororu.
1. Plávajúca obloha
Niekedy, keď je more pokojné a obloha jasná, odraz hviezd v hladine spôsobí, že zmizne horizont. V tme sa zdá, že ste suspendovaní v prázdnote – hviezdy nad vami, hviezdy pod vami – a máte pocit, akoby ste plávali vo vesmíre. Je to krásne, ale zároveň desivo odcudzujúce.
2. Hnev mŕtveho muža
Raz si partia kamarátov prenajala loď, aby sa rozlúčili s priateľom a rozptýlili jeho popol na otvorenom mori. Len čo stratili pevninu z dohľadu, objavil sa nad loďou čierny oblak – a bol iba nad nimi. Všade inde bolo jasno. Zrazu začala haprovať technika, blesky a hromy len nad nimi. Kapitán povedal: „Sme na mieste, vysypte toho nahnevaného chlapíka von.“ A keď popol rozptýlili, hromy ustali a o pár minút bolo nebo čisté. Ten, čo to rozprával, sám povedal: „Na povery neverím, ale toto si dodnes neviem vysvetliť.“
3. Prízrak v strojovni
Raz som mal nočnú obchôdzku v motorovej časti obrovskej kontajnerovej lode. Ticho, len divné zvuky strojov. Chystal som sa otvoriť dvere, keď sa zrazu otočilo koleso, dvere sa rozleteli a dnu vbehla postava zabalená v bielom. V panike som ju reflexívne zložil úderom. Ukázalo sa, že to bol tretí inžinier – spal zabalený v perine a šiel si po niečo do chladničky.
Nabudúce si radšej skontrolujem, kto má službu.
4. Loď na útesoch
Po hurikáne v Karibiku sme našli 30-metrovú rybársku loď na 100-metrovom skalnom útese. Vyzerala, akoby ju tam niekto položil ako hračku. Sila prírody je niekedy až nepochopiteľná.
5. Zvláštny muž z ostrova
Uprostred Pacifiku si kapitán všimol malý ostrovček – holý, bez vegetácie, len s množstvom vtákov, stanom a vedľa neho kontajnerom. Z lode vyrazil čln a našiel tam muža – zarasteného, vychudnutého, s ošúchaným oblečením, no s čistou tvárou. Na otázku, či potrebuje pomoc, iba kývol a povedal: „Som v poriadku.“ Nemal čln, iba sušené ryby a zariadenie na destiláciu vody. Nikto nevie, kto to bol, čo tam robil a ako sa tam vôbec dostal.
6. Invázia medúz
Raz večer, keď sme boli na vrtnom plavidle pri pobreží Nigérie, sme zistili, že celá hladina oceánu je pokrytá medúzami – kam len oko dohliadlo, samé medúzy. Bolo to fascinujúce a zároveň trochu znepokojujúce. A asi po hodine-dvoch? Všetky zmizli. Ako keby sa rozplynuli. Nikto nevedel, odkiaľ prišli ani kam sa stratili.
7. Žraloky a krokodíly
Lovili sme ryby pri severnom pobreží Austrálie. Keď sme spracovávali úlovok a hádzali vnútornosti do mora, začali sa okolo lode objavovať žraloky aj krokodíly – súčasne. Nebolo to strašidelné v tom klasickom zmysle, skôr adrenalínové. Kapitán nám povedal, že krokodíly sú zákerné a často čakajú medzi člnom a loďou – presne tam, kde ľudia preskakujú. Skrátka, každé jedno stvorenie v tropických vodách vie byť nebezpečné.
8. Trajekt v cyklóne
Bol som na veľkom trajekte, keď nás zastihol cyklón. Vlny boli také obrovské, že sa prelievali až cez tretiu palubu. Všetci sme mali oblečené záchranné vesty – aj keď sme si všetci mysleli, že v prípade najhoršieho by nám boli asi aj tak nanič. Voda rozbila niektoré okná a spodné paluby dostali poriadne zabrať. No napokon sme to všetci zvládli bez vážnych zranení. Niektorí síce s modrinami a hnedými škvrnami na nohaviciach… ale živí.
9. Nehody
Možno to znie cynicky, ale na lodi som videl utopiť sa viac ľudí, než by som považoval za normálne. Vždy to ide rovnako – ľudia sa stanú príliš sebavedomými, ignorujú bezpečnostné predpisy, nenosia vesty. Potom niekto spadne cez palubu. Ak má šťastie na počasie, prežije. Všetci sa zrazu spamätajú, pár dní sa striktne dodržiavajú pravidlá, no po pár týždňoch sa zabúda… až do ďalšej nehody. A tak dookola.
10. Výčitky svedomia z vojny
Môj otec počas druhej svetovej vojny slúžil na mínolovkách pri pobreží Islandu. Raz počas hliadky preplávali okolo nemeckého lietadla, ktoré havarovalo do mora. Pilot prežil a mával na nich z vody, prosil o záchranu. No museli ho nechať napospas osudu – bola vysoká šanca, že v okolí číhajú nemecké ponorky.
Po 65 rokoch, keď zomieral, sa k tomu stále vracal. Plakal. Nikdy si neodpustil, že toho človeka nechali zomrieť. Nie všetky jazvy z vojny sú viditeľné.
