10 faktov o ľudských zoologických záhradách, na ktoré by história najradšej zabudla
Ľudské zoologické záhrady – pojem, ktorý dnes znie nepredstaviteľne, ale v 19. a 20. storočí išlo o obľúbenú formu „zábavy“ pre verejnosť. Kolonizátorské mocnosti vystavovali ľudí z iných kultúr ako exotické kuriozity, často v ponižujúcich podmienkach. Tento článok sa opiera o 10 šokujúcich faktov a poukazuje na potrebu nezabudnúť, akým spôsobom bol rasizmus legitimizovaný v mene vedy, politiky či zábavy.
1. Filipínci ako atrakcia po vojne
Po skončení vojny USA s Filipínami v roku 1902 Spojené štáty usporiadali v roku 1904 svetovú výstavu v St. Louis. Súčasťou bola aj približne 190 204 m² veľká expozícia, v ktorej žili Filipínci z kmeňa Igorot. Tí boli nútení zabíjať a konzumovať psov pred publikom – zvyk, ktorý v skutočnosti praktizovali len pri výnimočných obradoch. USA tým zámerne posilňovali rasové stereotypy o „divochoch“, aby zdôraznili nadradenosť západnej civilizácie.
2. Domorodí Američania ako trofeje
Ešte pred érou moderných ľudských zoo unášali kolonizátori ako Krištof Kolumbus domorodcov z Karibiku, ktorých predvádzali v Európe ako „kuriozity“. Prvú skupinu zajatcov zabila choroba a zlé zaobchádzanie do šiestich mesiacov. Aj tak Kolumbus pokračoval v ďalších výpravách. Tento aspekt jeho odkazu je dnes čoraz viac kritizovaný a vyvracia mýtus o „hrdinskom objaviteľovi“.
3. Montezuma a jeho „výstava ľudí“
Azda najstarší známy prípad „ľudskej zoo“ pochádza z aztéckej ríše. Vládca Montezuma v hlavnom meste dnešného Mexika zhromažďoval okrem zvierat aj ľudí s telesnými odlišnosťami – albínov, trpaslíkov, hrbáčov. Zatiaľ čo európske mocnosti neskôr exponovali porazené národy, Montezuma sa zameriaval na „zvláštnosť“ ako atrakciu.
4. Jarawovia – turistická senzácia v 21. storočí
Na indických Andamanských ostrovoch stále žijú izolované domorodé kmene, ako Jarawa. Napriek tomu, že zákon zakazuje akýkoľvek kontakt s nimi, niektoré cestovné kancelárie organizovali tzv. „ľudské safari“, kde sa turisti mohli dívať na Jarawov ako na atrakciu. Polícia bola dokonca obvinená, že donútila členov kmeňa tancovať pred turistami výmenou za jedlo. Ide o jeden z najnovších prípadov neetického využívania ľudí.
5. Ešte nedávno boli ľudia vystavovaní ako atrakcie
Francúzsko je dnes považované za krajinu, ktorá chráni menšiny, no ešte v roku 1994 sa tam konala výstava, kde ľudí z Pobrežia Slonoviny ukazovali ako „živú dedinu“. Bez zaplatenia, bez dokladov, nútení predvádzať „etnické“ tradície. Až verejné pohoršenie zastavilo túto hanebnú udalosť. Ukazuje to, že rešpekt k ľudskej dôstojnosti nie je samozrejmosť, ale novodobý výdobytok.
6. Ľudia ako opice: pokus o výstavu v Londýne
V roku 2005 londýnska zoo ukázala ľudí ako „primáty“ vedľa opíc. Išlo o platených hercov, ktorí nosili figové listy a mali pobaviť návštevníkov. Hoci mal byť projekt humorný, zľahčoval vážnu tému – skutočné ľudské zoologické záhrady z minulosti, ktoré boli plné utrpenia.
7. Tragický osud Ota Bengu – človeka v klietke
Ota Benga, mladý muž z Afriky, bol v USA vystavovaný v zoo ako „divoch“ vedľa opíc. Napriek protestom ho roky ponižovali a sledovali. Hoci neskôr našiel dočasný pokoj, pre všetky traumy sa nakoniec zabil. Jeho príbeh je silným varovaním pred rasizmom a neludským zaobchádzaním.
8. Carl Hagenbeck – zakladateľ moderných ľudských zoo
Nemecký podnikateľ Carl Hagenbeck sa považuje za priekopníka v oblasti zoologických záhrad bez mreží. Paradoxne však stál aj za popularizáciou ľudských výstav. Organizoval turné po Európe, kde vystavoval ľudí zo Sudánu, Samoy či Laponska ako „prirodzené exempláre“. Publikum ho zbožňovalo, no jeho činnosť bola postavená na vykorisťovaní.
9. Sartje – žena predvádzaná pre svoje telo
Afričanka Sartje bola v 19. storočí vystavovaná nahá v Európe kvôli svojej postave, ktorú označili za „exotickú kuriozitu“. Po smrti ju pitvali ako predmet výskumu. Jej príbeh ukazuje, ako boli ľudia zneužívaní a odľudštení len pre odlišnosť.
10. Umelci chceli pripomenúť hrôzy minulosti, vyvolali však otázky
V roku 2014 nórski umelci zrekonštruovali ľudskú zoo z minulosti, aby upozornili na temné stránky dejín svojej krajiny. Projekt vyvolal diskusie – niektorí sa báli, že diváci nepochopia posolstvo a len obnovia staré predsudky. Iní verili, že takéto pripomienky sú dôležité, aby sa história viac nezopakovala.
Záver
Minulosť ľudských zoologických záhrad nie je len príbehom o krutosti, ale aj o ignorancii a nadradenosti. Je dôležité si tieto udalosti pripomínať – nielen ako varovanie, ale aj ako výzvu na rešpekt a pochopenie medzi kultúrami. História sa nesmie opakovať, no môže nás naučiť viac, než si uvedomujeme.
