10 najextrémnejších nepovolených bežeckých pretekov sveta
Tradičné maratóny s pevne danou trasou, občerstvovacími stanicami a sprievodnou kapelou sú pre niektorých bežcov už málo dobrodružné. Vo svete, kde je disciplína často spojená s výkonom, sa objavila opačná filozofia – beh bez pravidiel. Vzniká preto nový fenomén: tajné a nepovolené preteky, ktoré preveria telo aj myseľ. Pozrime sa na desať z tých najzaujímavejších.
1. Barkley Maratóny
Najlegendárnejší neoficiálny ultramaratón vznikol v roku 1986 v Tennessee. Inšpirovaný príbehom väzňa, ktorý prešiel len 8 míľ (takmer 13 km) za 60 hodín na úteku, vytvoril Gary Cantrell brutálnu výzvu. Bežci nepoznajú trasu vopred, musia sa orientovať pomocou mapy a kompasu. Účasť je obmedzená na 40 vyvolených a dokončenie všetkých 5 kôl je takmer nemožné – za vyše 30 rokov to zvládlo len 20 ľudí.
2. O.P.A.C. Philadelphia
Bežecký klub z Philadelphie každoročne organizuje štafetu na univerzitnej pôde bez oficiálneho schválenia. Trať je utajená, bežci prebiehajú ulicami, zatiaľ čo ich priatelia povzbudzujú s pivom v ruke. Cieľovú čiaru vraj museli raz posunúť kvôli prechádzajúcemu kamiónu.
3. Marathon des Sables
Pôvodne neoficiálna iniciatíva sa zmenila na legendu. Francúz Patrick Bauer prešiel Saharou bosý a o dva roky nato vznikol rovnomenný maratón. Bežci si všetko nesú sami – jedlo, vodu, vybavenie – a musia prežiť v extrémnych podmienkach. Dnes už má svoje verzie aj mimo Afriky, no duch nekompromisnosti ostal.
4. Take the Bridge
Preteky vznikli v New Yorku, ale postupne sa rozšírili do viacerých krajín. Detaily sa účastníci dozvedia len pár dní vopred. Štartujú v noci na mostoch, bežia cez kontrolné body a cieľ je často v bare. Ide o komunitné podujatie, ktoré spája mestský život s výzvou.
5. Rocky Run 50k
Philadelphčania zmapovali trasu Rockyho z kultového filmu a zistili, že jeho „rozcvička“ má až 50 km. Bežci ju prechádzajú v zime bez oficiálnych povolení, značiek či občerstvenia. Na trase sú ikonické mestské miesta ako radnica či taliansky trh. Vznikol tak “Fat Ass” beh – žiadne poplatky, žiadna výbava, len vášeň.
6. Apalačský chodník
Beh po celom Apalačskom chodníku nie je organizovaný, no dobrodruhov láka svojou dĺžkou a náročnosťou. Bežci musia získať povolenia a rešpektovať pravidlá ochrany prírody. Spotrebujú oveľa viac energie než turisti, riskujú zranenia a extrémnu vyčerpanosť. Napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí túto výzvu prijmú.
7. Beh po žltej trase
V Londýne sa každoročne konajú preteky s názvom Going Round in Circles, kde bežci sledujú trasu metra Circle Line a navštívia všetkých 27 staníc. Štartujú pri pube neďaleko Regent’s Parku a prekonávajú asi 25 km mestskými ulicami, bez akéhokoľvek uzavretia premávky. Podujatie nie je oficiálne, no ponúka medailu a pivo pre všetkých, ktorí dobehnú do cieľa.
8. Nočný polmaratón
Midnight Half sú nočné preteky v New Yorku, ktoré vznikoli spoluprácou značky Nike a klubu Orchard Street Runners. Bežci si volia vlastnú trasu, musia však prejsť všetkými kontrolnými bodmi, ktoré im spolu dávajú minimálne 21 km. Ide o tajné preteky v štýle “alleycat”, ktoré sa roky konali mimo dohľadu mesta. Ich osud po roku 2022 zostáva záhadou.
9. Chaos v Nottinghame
Aj v britskom Nottinghamu vznikol undergroundový bežecký klub – Unsanctioned Athletics. Tu sa behá bez trasy a bez pravidiel. Bežci dostanú informácie len 30 minút pred štartom a musia si trasu rýchlo naplánovať. Zakladateľ Luke Myers vytvoril komunitu pre mladých, ktorých bežné kluby neoslovili. Inšpiroval sa newyorským štýlom pretekov a od jari do jesene organizuje adrenalínové preteky plné nepredvídateľnosti.
10. 30 míľ New Yorkom (cca 48 km)
Preteky OSR30 od Orchard Street Runners vedú bežcov po celom Manhattane. Každý má svojho cyklistu na podporu a bezpečnosť. Trasa má 48 km a bežci si sami plánujú najkratší spôsob, ako prejsť kontrolné body. Okrem toho klub organizuje aj Bread Route Race, ktorý vychádza z detstva zakladateľa klubu a jeho skorých rán s otcom. Tieto pouličné preteky ukazujú New York taký, aký skutočne je – surový a autentický.
Záver
Nepovolené preteky nie sú o víťazoch, časoch ani medailách. Sú o výzve, pocite slobody, spojení s komunitou a s vlastným telom. Každý, kto sa ich zúčastní, vie, že nezáleží na oficiálnych výsledkoch – ale na osobnom zážitku, ktorý si odnesie. Takéto preteky sú pre tých, ktorí si chcú zabehnúť po vlastných pravidlách. Alebo radšej bez nich.
