10 ohavných nacistických zločincov a ich útek do Latinskej Ameriky
Po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945 sa mnohí nacistickí zločinci obávali trestu za zverstvá, ktorých sa dopustili. No zatiaľ čo niektorí boli dolapení a súdení, veľkému počtu sa podarilo uniknúť. Ich cieľom sa často stali krajiny Latinskej Ameriky ako Argentína, Brazília či Bolívia. S pomocou rôznych sietí – vrátane cirkevných predstaviteľov, ako bol biskup Alois Hudal sa skrývali, vytvárali si nové identity a vyhýbali sa spravodlivosti celé desaťročia.
1. Beštia z Lyonu
Klaus Barbie, bývalý šéf gestapa v Lyone, bol zodpovedný za mučenie a vraždenie členov francúzskeho odboja a deportáciu Židov do Osvienčimu. Po vojne spolupracoval s americkou kontrarozviedkou, ktorá mu v roku 1950 pomohla uniknúť do Bolívie. Tam žil pod falošným menom až do roku 1983, keď bol vydaný do Francúzska. Odsúdili ho na doživotie a zomrel vo väzení v roku 1991.
2. „Biela smrť“ z Treblinky
Rakúšan Franz Stangl viedol vyhladzovacie tábory Sobibór a Treblinka, kde zomrelo viac než 900-tisíc ľudí. Vynikal brutalitou a chladnokrvnosťou, pričom sa osobne podieľal na vraždách. Po vojne ušiel do Sýrie a neskôr do Brazílie. V roku 1967 ho vypátral lovec nacistov Simon Wiesenthal. Po vydaní do Nemecka bol odsúdený na doživotie a zomrel vo väzení v roku 1971.
3. Právnik programu eutanázie T4
Ako vysokopostavený dôstojník SS Gerhard Bohne sa podieľal na zavádzaní tzv. „programu eutanázie“, v rámci ktorého bolo usmrtených asi 200 000 ľudí so zdravotným postihnutím. V roku 1949 utiekol do Argentíny, neskôr sa vrátil do Nemecka, kde čelil obvineniam. Po druhom úteku bol síce opäť vydaný, ale nikdy nebol súdený pre údajný zlý zdravotný stav. Zomrel v roku 1981 bez trestu.
4. Kat z rímskych jaskýň
Erich Priebke sa podieľal na masakre 335 civilistov v rímskych jaskyniach Ardeatine ako odvetu za útok partizánov. Po vojne ušiel do Argentíny, kde žil desaťročia pod vlastným menom. V roku 1994 ho však odhalili médiá, bol vydaný do Talianska a v roku 1998 odsúdený na doživotie. Kvôli veku si trest odpykával v domácom väzení a zomrel v roku 2013 vo veku 100 rokov.
5. Architekt holokaustu
Adolf Eichmann bol zodpovedný za organizáciu deportácií miliónov Židov do koncentračných táborov. Po vojne utiekol do Argentíny, kde sa skrýval pod falošným menom Ricardo Klement. V roku 1960 ho izraelská tajná služba Mossad uniesla do Izraela, kde ho súdili a popravili v roku 1962 – ako jedného z mála nacistov, ktorých dohnala spravodlivosť až do konca.
6. „Anjel smrti“ z Osvienčimu
Josef Mengele, známy svojimi krutými lekárskymi experimentmi na väzňoch, najmä deťoch, sa po vojne skrýval v Južnej Amerike. Prechádzal z Argentíny do Paraguaja a Brazílie. Nikdy nebol dolapený. Zomrel pri plávaní v Brazílii v roku 1979 na následky mozgovej príhody.
7. Vynálezca mobilných plynových komôr
Walter Rauff sa podieľal na vývoji nákladných áut, v ktorých boli obete zabíjané výfukovými plynmi. Po vojne utiekol do Južnej Ameriky, kde žil v Čile. Tam ho chránil aj diktátor Augusto Pinochet. Napriek žiadostiam o vydanie nikdy sa tak nikdy nestalo a zomrel v roku 1984 v čilskom Santiagu.
8. Krutý veliteľ pracovných táborov
Josef Schwammberger bol poručík SS, ktorý počas vojny viedol tri pracovné tábory v Poľsku. Preživší si ho pamätajú ako muža, ktorý zabíjal bezdôvodne. Po vojne ušiel do Argentíny s pomocou nacistickej únikovej siete Odessa a žil tam pod svojím menom. Až po desaťročiach ho vydali do Nemecka, kde bol odsúdený na doživotie za sedem vrážd. Zomrel vo väzení v roku 2004.
9. Zlovestný pomocník v Sobibore
Gustav Wagner bol zástupcom veliteľa vyhladzovacieho tábora Sobibór. Po vojne ušiel do Brazílie, kde ho objavil Simon Wiesenthal. Brazílske súdy však odmietli jeho vydanie a Wagner bol nájdený mŕtvy v roku 1980 – údajne išlo o samovraždu.
10. Aristokrat bez svedomia
Ludolf von Alvensleben, príslušník SS a veliteľ v okupovanom Poľsku, sa podieľal na hromadných popravách a sťažoval sa, že iní nie sú dosť brutálni. Po vojne utiekol do Argentíny, kde získal občianstvo. Nemecko ho neskôr obvinilo zo zodpovednosti za smrť viac ako 4 000 ľudí, no zomrel v Brazílii bez súdu v roku 1970.
Záver
Príbehy týchto mužov ukazujú, že spravodlivosť po druhej svetovej vojne nebola úplná. S pomocou siete sympatizantov, vrátane vysokopostavených cirkevných činiteľov a autoritárskych režimov v Latinskej Amerike, sa mnohí nacisti vyhli súdu a prežili pokojný život. Ich zločiny však ostávajú zdokumentované a pripomínajú temné kapitoly histórie, na ktoré nemožno zabudnúť.
