5 obyčajných vecí, ktoré v skutočnosti vznikli ako súčasť pohrebných rituálov
Dnes si ani neuvedomujeme, že predmety ako vankúše, parfémy či slamky majú korene v pohrebných obradoch starovekých civilizácií. Tieto veci neboli vždy o pohodlí, kráse či praktickosti – kedysi mali hlboký duchovný a symbolický význam. Slúžili na uchovanie tela, odvrátenie zlých síl alebo na sprevádzanie zosnulého do posmrtného života. Tu je 5 príkladov, ktoré dokazujú, že hranica medzi životom a smrťou bola kedysi oveľa prepletenejšia s bežnými predmetmi než dnes.
1. Vankúše ako opora pre mŕtvych
Prvé vankúše neboli určené na pohodlný spánok. V Mezopotámii slúžili na podopretie hlavy zosnulého – vysekávané z kameňa a často v tvare zvierat. V Egypte ich dopĺňali hieroglyfy so žiadosťou o ochranu zosnulého. V Číne boli pohrebné vankúše z nefritu a v Japonsku z lakovaného dreva – verilo sa, že chlad ich povrchu spomaľuje rozklad. Všetky tieto formy vankúšov mali jediný cieľ: ochrániť telo aj ducha.
2. Parochne ako symbol večnej krásy
V starovekom Egypte boli parochne súčasťou pohrebnej výbavy. Kňazi holili hlavy mŕtvych a nasadzovali im príčesky z ľudských vlasov a palmových vlákien. Parochne sa podobali na kráľovské pokrývky hlavy a boli zdobené zlatými detailmi. Slúžili na to, aby si zosnulý zachoval dôstojnosť a krásu aj v posmrtnom živote. Postupne sa však tieto pohrebné doplnky stali módnym hitom aj medzi živými.
3. Slamky pre rituálne pitie
Prvé slamky nevznikli kvôli limonádam, ale kvôli rituálom. V starovekej Mezopotámii a Egypte sa používali na pitie obetných nápojov počas pohrebných obradov. Boli vyrobené zo zlata, slonoviny alebo medi a mali špeciálne filtre, aby z nápoja odstránili usadeniny. Slúžili na prepojenie so svetom mŕtvych počas obradov a symbolizovali účasť živých na večnej hostine.
4. Parfumy ako ochrana pred zápachom smrti
Vôňa bola kedysi kľúčová pri balzamovaní. Zmesi z cédrového dreva, tymianu, myrhy a kadidla sa používali na potretie tiel, aby sa spomalil rozklad. Egypťania ich uchovávali v luxusných nádobách označených ako „dych bohov“. V Ríme aj v Andách sa používali podobné metódy – vône neboli len na prikrytie zápachu, ale aj na duchovnú ochranu zosnulých. Dnešný parfum má teda korene v smrti.
5. Kozmetika pre mŕtvych a ich kňazov
Dnes je make-up nástrojom krásy, kedysi to však bolo náboženské a pohrebné náčinie. Egypťania maľovali múmiám oči a obočie, aby obnovili ich zrak v posmrtnom svete. Používali kohl a pigmenty zo zeleného malachitu či červeného okru. Kňazi verili, že týmto spôsobom zabezpečia ochranu tela a pomôžu duši prejsť do posmrtného života.
Záver
Dnešné predmety ako parfumy, slamky či vankúše používame bez toho, aby sme tušili ich skutočný pôvod. Mnohé z nich vznikli z potreby spracovať smrť – fyzicky, duchovne aj rituálne. Staroveké civilizácie sa snažili nájsť spôsob, ako zachovať telo, ochrániť dušu a uctiť si zomrelého. Ich predmety, dnes bežné, kedysi tvorili most medzi svetom živých a mŕtvych. A to je pripomienka, že história nie je len o veľkých činoch, ale aj o tichých predmetoch, ktoré sprevádzali človeka aj po smrti.
