5 prekvapivých spôsobov, akými ľudia ničia historické pamiatky – robíte ich aj vy?
Vstup do viacerých historických pamiatok, nielen na Slovensku, je podmienený určitým poplatkom. Často počúvame, že tieto peniaze od návštevníkov putujú na údržbu daného miesta – nie však bez rizika. Či už náhodou, alebo v dôsledku ikonickej fotografie na Instagrame, tieto miesta pomaly ničíme. Niekedy aj naozaj bizarnými spôsobmi, ktoré sa nedajú predvídať.
1. Graffiti na rímskom Koloseu
Ľudia, ktorí hádžu mince do fontány di Trevi, tak možno robia v nádeji, že im prinesie šťastie. Ich správanie asi nie je úplne správne, no dá sa ospravedlniť. To sa však nedá povedať o návštevníkoch, ktorí vyrezávajú svoje iniciály do historických pamiatok. Talianske úrady hrozia tisícovými pokutami a trestami odňatia slobody až na päť rokov každému, kto poškodí 2000 rokov staré Koloseum v Ríme.
V roku 2023 sa niekoľko ľudí nestačilo čudovať a konfrontovalo turistu, ktorý na steny starého amfiteátra vyrýval mená – bola to štvrtá podobná správa v roku. Mužovo vyčíňanie zachytili na video a okrem nepríjemnej kritiky musel zaplatiť aj pokutu 965 eur.
2. Prečo ľudia kradnú dlažobné kocky v Bruggách?
Turisti ničia historické pamiatky aj trochu iným spôsobom – vezmú si to, čo im nepatrí. Medzi všetkými miestami sveta, ktoré vítajú veľké množstvo turistov, sa vždy nájde ten jeden, ktorý sa cíti byť oprávnený vziať si suvenír zdarma. Tak ako v stredovekých Bruggách v Belgicku. Ľudia však prekvapivo nekradnú čokoládu, ale historické, ručne opracované dlažobné kocky, ktoré lemujú ulice mesta.
Každý mesiac zmizne z ulíc približne 50 až 70 kameňov – počas hlavnej sezóny aj oveľa viac.
3. Júliine prsia vo Verone
Bronzová socha Júlie vo Verone je zaujímavým príkladom toho, ako môže neustály ľudský dotyk erodovať pevnú štruktúru. Problém, ktorý pretrváva v talianskom meste, kde Shakespeare zasadil svoj tragický príbeh, sa točí okolo dotýkania pŕs – čo údajne prináša šťastie v láske.
4. Moč, ktorý ničí najvyšší kostol sveta
Ďalšou vysoko účinnou metódou erózie sú kyseliny a soli, ktoré muži pravidelne močia pri najvyššom kostole sveta. Do roku 2016 sa tento problém v nemeckom Ulme natoľko vystupňoval, že muselo mesto posilniť pri stenách Ulmského dómu policajné hliadky a zdvojnásobiť pokuty. Nepriniesli želaný výsledok.
Prísnejšie opatrenia sa objavili po nákladnej obnove jeho pieskovcového základu. Ale ako sa zdá, tento zvyk pretrváva storočia a ticho devastuje základy položené v roku 1377.
5. Prečo obsahuje jaskyňa Lascaux iba repliky?
Niekedy stačí na zničenie historického miesta len samotná prítomnosť ľudí. A to je tiež dôvod, prečo turisti v známej francúzskej jaskyni Lascaux už nikdy neuvidia skutočné prehistorické maľby. Namiesto toho sa pred ich očami objavia len repliky. Dôvodom sú nemalé obavy.
Jaskyňu so skutočnými maľbami odhalili odborníci verejnosti len na veľmi krátku dobu – krátko medzi koncom druhej svetovej vojny a rokom 1963. Za tento čas sa však objavili obavy, že dych a pot návštevníkov spôsobujú v jaskyni príliš vysokú vlhkosť, čo by mohlo zničiť maľby na jej stenách. Jaskyňu Lascaux preto uzavreli. To, že sa v nej zachovali maľby viac ako 20 000 rokov, bolo výsledkom sucha a stabilnej vnútornej teploty.
Záver
Tento zoznam ani zďaleka neukazuje, koľko vzácnych artefaktov a miest sme ako moderné, vyspelé národy dokázali poškodiť či natrvalo zničiť. A to často spôsobmi, na ktoré bežná logika rozhodne nestačí.
