6 jadrových faktov, z ktorých vám možno stiahne žalúdok (alebo aj niečo iné)
Mnohí z nás si myslia, že hrozba jadrového konfliktu je dávnou minulosťou. A nielen že si to myslíme – všetci v to úprimne veríme. No pravdou je, že napríklad Barack Obama postavil svoju predvolebnú kampaň z roku 2008 na nie úplne lichotivom základe. A pravdou tiež zostáva, že americký jadrový arzenál sa od 80. rokov dramaticky zmenšil.
1. Najväčší jadrový arzenál má Rusko nie USA
Podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 1970 by mali jadrové veľmoci postupne znižovať svoj arzenál a ostatné krajiny sa ich nemajú snažiť získať. Zmluva uznáva päť štátov ako jadrové mocnosti: USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čínu a Rusko.
Hoci sa často predpokladá, že USA majú najviac jadrových hlavíc, v skutočnosti ich malo vždy viac Rusko, predtým Sovietsky zväz. V 80. rokoch mal ZSSR až 45 000 hlavíc, dnes ich má okolo 8 500, zatiaľ čo USA približne 7 700. Z hľadiska pripravenosti na odpálenie však USA vedú – majú asi 2 000 rozmiestnených hlavíc oproti 1 800 ruským.
2. Rozpočet na obranu, tak trochu chýba
Vojenský rozpočet USA nezahŕňa všetky náklady spojené s obranou. Výdavky na veteránov či zdravotnú starostlivosť často spadajú pod iné oddelenia, no prekvapivo ani jadrový arzenál nespravuje ministerstvo obrany, ale ministerstvo energetiky. To znamená, že aj keď USA vedú vo svetových rebríčkoch vojenských výdavkov, veľká časť peňazí na jadrové zbrane sa neobjavuje v oficiálnych číslach. Ide o miliardy dolárov, ktoré sa každoročne míňajú mimo štandardného rozpočtu na obranu.
3. Údržba arzenálu dôležitejšia než celý národ
USA plánujú v najbližších 30 rokoch investovať približne 1 bilión dolárov do údržby a modernizácie jadrového arzenálu. Súčasťou tejto sumy sú aj vylepšenia rakiet, ako napríklad presnejšie zameriavanie. Mnohé modernizácie nemajú výrazný dopad na bezpečnosť, ale prinášajú obrovské zisky súkromným firmám, ktoré na zákazkách od štátu zarábajú miliardy.
4. Jadrové zbrane USA sa nachádzajú aj v Európe
Časť amerického jadrového arzenálu je rozmiestnená mimo územia USA. V rámci dohody NATO zo 60. rokov sa americké jadrové zbrane nachádzajú na vojenských základniach v Turecku, Nemecku, Holandsku, Taliansku a Belgicku.
Spojené štáty sú zodpovedné za ich údržbu a bezpečnosť, aj keď ich fyzicky uskladňujú spojenecké krajiny. Pokus o prevrat v Turecku v roku 2016 vyvolal obavy, keďže základňa Incirlik, kde je uskladnených asi 50 amerických bômb, bola dočasne odrezaná od prúdu a jej veliteľ zadržaný. Táto udalosť ukázala riziká spojené s uskladňovaním jadrových zbraní v politicky nestabilných regiónoch.
5. Bomby, ktoré sa stratili a nikdy nenašli
Od začiatku studenej vojny došlo k viacerým incidentom, pri ktorých sa natrvalo stratili jadrové zbrane alebo ich dôležité komponenty. Počet oficiálne stratených bômb nie je presne známy – odhady sa pohybujú medzi 6 a 11. K ďalším desiatkam prípadov patrí poškodenie či dočasná strata zbraní, známe ako incidenty „zlomeného šípu“.
Najznámejšie prípady zahŕňajú potopenie ponorky USS Scorpion s dvoma jadrovými hlavicami (1968), zmiznutie bombardéra B-47 s dvoma jadrovými jadrami (1956) a haváriu B-52 v Severnej Karolíne (1961), pri ktorej sa stratil uránový komponent.
6. Prezident USA môže jadrový útok nariadiť takmer úplne sám
V USA má prezident takmer neobmedzenú právomoc nariadiť jadrový útok. Systém je nastavený tak, aby umožňoval rýchlu reakciu v prípade ohrozenia. Aj keď príkaz musí potvrdiť minister obrany, zákon mu nedovoľuje odmietnuť. Inštitucionálne ani právne neexistujú účinné brzdy.
Záver
Bolo načase preskúmať niektoré menej známe aspekty amerického arzenálu, pretože svetové jadrové mocnosti sa naďalej hádajú kto z koho. Ale tak budeme naďalej veriť, že „nikto z nikoho a nikdy“.
