6 slávnych umelcov histórie, ktorí zápasili s duševnou chorobou
Duševné zdravie je dôležitou súčasťou celkovej pohody človeka, no napriek tomu ho spoločnosť často prehliada. Mnohí veľkí umelci histórie trpeli rôznymi formami duševných porúch, ktoré sa odrazili nielen v ich životoch, ale aj v tvorbe. Blížiaci sa máj, mesiac povedomia o duševnom zdraví, nám ponúka príležitosť nahliadnuť do osudov šiestich svetoznámych maliarov, ktorých umenie vyrastalo z bolesti, úzkosti či depresie. Ich príbehy nám pripomínajú, že aj v tme môže vzniknúť niečo výnimočné.
1. Vincent van Gogh – talent sprevádzaný utrpením
Vincent van Gogh je pravdepodobne najznámejším umelcom, ktorého život i dielo boli výrazne poznačené duševnou chorobou. Trpel ťažkou depresiou a úzkosťami, ktoré vyvrcholili tragickou samovraždou vo veku 37 rokov. Hoci počas života predal len niekoľko obrazov a žil v chudobe, po smrti sa stal jednou z najväčších osobností západného umenia. Jeho diela s výraznými ťahmi štetca a silnými farbami sú dnes symbolom geniálneho, no utrápeného ducha.
2. Edgar Degas – samota a vnútorný chaos
Francúzsky impresionista Edgar Degas bol známy nielen svojou precíznou technikou, ale aj uzavretosťou a výbušnou povahou. V 80. rokoch 19. storočia ho postihli silné stavy depresie, ktoré ho viedli k izolácii a nespokojnosti so sebou samým. Degas sa nikdy neoženil a posledné roky života trávil osamotený, takmer slepý, potulujúc sa ulicami Paríža. Je pozoruhodné, že napriek vnútornému nepokoju dokázal vytvoriť tak jemné a poetické diela, ako sú scény s baletkami či divadelné momentky.
3. Edvard Munch – krik úzkosti zachytený štetcom
Nórsky maliar Edvard Munch sa do dejín zapísal ikonickým obrazom Výkrik, ktorý vznikol po silnom záchvate úzkosti počas prechádzky pri západe slnka. V jeho živote sa duševná choroba vyskytovala už v detstve – matka a sestra zomreli na tuberkulózu, inej sestre diagnostikovali psychické ochorenie a starý otec trpel depresiou. Munch veril, že jeho úzkosť a strach sú neoddeliteľnou súčasťou jeho tvorby. Napriek opakovaným psychickým problémom sa dožil 80 rokov a jeho diela dnes patria medzi najvýznamnejšie symboly existenciálnej úzkosti v umení.
4. Mark Rothko – farebné plochy, ale tmavé myšlienky
Americký maliar Mark Rothko, známy svojimi abstraktnými obrazmi s farebnými obdĺžnikmi, trpel depresiou a alkoholizmom. Hoci jeho diela na prvý pohľad pôsobia pokojne a harmonicky, jeho osobný život bol plný vnútornej bolesti. V roku 1970 spáchal samovraždu – predávkoval sa liekmi a prerezal si žilu. Mal iba 66 rokov. Jeho tragická smrť ostro kontrastuje s meditatívnym charakterom jeho obrazov, ktoré dnes obdivujú ľudia po celom svete.
5. Georgia O’Keeffe: Umelkyňa, ktorá vyliečila dušu farbami
Georgia O’Keeffe prešla ťažkým obdobím – po nervovom zrútení bola v roku 1933 hospitalizovaná. Depresia prišla po neúspechu s nástennou maľbou v Radio City Music Hall, kde jej nedovolila maľovať ešte mokrá omietka, a po tom, čo sa dozvedela o nevere svojho manžela Alfreda Stieglitza. Georgia sa stiahla do ústrania, trpela úzkosťami, prestala jesť a plakala celé dni. O rok neskôr odišla do Nového Mexika, kde ju krása miestnej prírody inšpirovala k novej tvorbe. Ghost Ranch sa stal jej útočiskom a miestom uzdravenia, ktoré jej prinieslo pokoj i nové umelecké vízie. Dožila sa 98 rokov.
6. Michelangelo: Génius, ktorý trpel, aby tvoril
Michelangelo bol nepochybne génius, ale jeho tvorba bola sprevádzaná obrovským psychickým tlakom. Tvoril posadnuto, často bez jedla, spánku či prezlečenia. Mnohí historici sa domnievajú, že trpel obsedantno-kompulzívnou poruchou a depresiou. Už pred tridsiatkou vytvoril slávnu Pietu a Dávida, neskôr maľoval aj Sixtínsku kaplnku, hoci sám tvrdil, že maľbu nemá rád. Michelangelo žil skromne, sám seba považoval za utrápeného človeka a vo svojich listoch opakovane spomínal únavu, samotu a psychické vyčerpanie. Napriek tomu vytvoril diela, ktoré dodnes obdivuje celý svet.
Záver
Nezáleží na talente, úspechu či genialite – psychické problémy môžu postihnúť kohokoľvek. Napriek tomu, alebo práve vďaka tomu, vznikli umelecké diela, ktoré prežili generácie a ovplyvnili milióny ľudí. Mesiac duševného zdravia je príležitosťou rozprávať o týchto témach otvorene, bez stigmy, a podporiť tých, ktorí prežívajú niečo podobné. Rovnako ako slávni umelci minulosti, aj dnešní ľudia môžu v umení – alebo inom výraze – nájsť útechu a silu ísť ďalej.
