8 hororových zážitkov ľudí, na ktoré už nikdy nezabudnú
Občas sa v živote stanú veci, ktoré človek vôbec nečaká. Niektoré z nich sú dokonca natoľko nepríjemné alebo desivé, že by na ne najradšej zabudol. V dnešnom článku vám prinášame 8 hororových zážitkov ľudí, ktoré sa naozaj stali a navždy sa im vryli do pamäti.
1. Naháňal nás chlapec so zbraňou
Mal som desať rokov a s kamarátmi sme išli domov zo školy, keď sa za nami odrazu rozbehol miestny sedemnásťročný výtržník a v ruke držal zbraň. Bežali sme ako o život k prvému domu, búchali, kričali, prosili o pomoc. Otvorila žena, ale miesto pomoci nás obvinila, že ju chceme okradnúť. Hovorili sme jej, že nás naháňa chalan so zbraňou, no neverila nám.
Nakoniec sme dobehli k domu mojej kamarátky. Jej mama bola, našťastie, doma a zavolala políciu. Neskôr som sedel v policajnom aute a sledoval, ako dvaja policajti zložili toho hajzla na zem. Do dnešného dňa si pamätám ten pocit – strach zmiešaný s neuveriteľnou úľavou.
2. Zobudil som sa a mieril na mňa muž so zbraňou
Zobudil som sa s najhoršou opicou v živote a s chlapom, ktorý nado mnou stál so zbraňou v ruke a kričal, aby som mu dal peniaze. Trvalo mi pár sekúnd, kým som si uvedomil, že to nie je halucinácia. Hľadal som peňaženku, ruky sa mi triasli, nedokázal som ani hovoriť. Zobral si môj ruksak, notebook, dresy, ale aj všetky moje ponožky.
Prečo práve ponožky, to netuším dodnes. Ale na ten pohľad do ústia hlavne nikdy nezabudnem.
3. Ukradli mi bicykel
V jeden letný večer som sa vracal na bicykli domov. Pár metrov predo mnou sa o pouličnú lampu opieral muž. Nepripadal mi podozrivý. Keď som prechádzal popri ňom, všetko zrazu stmavlo. Prebral som sa na zemi. Neznámy muž ma zhodil z bicykla a chystal sa s ním ujsť. Keď videl, že som pri vedomí, namieril na mňa zbraň. Prosil som ho, že mi ho mama práve kúpila, že som po ňom túžil mesiace. Nepočúval ma. Zobral ho a zmizol.
4. Dvakrát sa mi vlámali do domu.
Dvekrát sa mi vlámali do domu. Pri prvom nás páchatelia obliali benzínu. To je moment, na ktorý sa nedá pripraviť – cítite blízkosť smrti a je vám z toho fyzicky zle. Pri ďalšom vlámaní ma jeden z nich zase prepadol nožom. Mieril mi na tvár.
Nikdy som neuvažoval o tom, že si kúpim zbraň. Buď by som zomrel ja, alebo oni. Nikomu by som nechcel zobrať život, ani ľuďom ako oni.
5. Prenasledoval ma neznámy muž.
Presťahovala som sa z mesta na vidiek a zbožnovala tamojšie lesné cestičky. Jedného rána som míňala chlapa, ktorý sedel na kameni. Vyzeral úplne normálne – taký typický turista. Bežala som ďalej a dobehla k miestu, kde si vždy dávam vodu. Zohla som sa k studničke a v tom som začula puknutie konára.
Keď som zdvihla hlavu a uvidela som toho istého chlapa, ako sa plazí cez les smerom ku mne. Zmeravela som a potom som sa rozbehla preč. Neviem, či ma prenasledoval. Viem len, že som bežala, kým ma nepichalo v boku.
Polícia mi povedala, že ma pravdepodobne sledoval už dlhšie. Že ma možno videl viackrát. Že možno vie, kde bývam. Prestala som tam behať úplne.
6. Keď som bola malá, prepadli nás.
Sedeli sme pri večeri, keď odrazu niekto zazvonil. Mama otvorila dvere, lebo si myslela, že je to jej kamarátka. Zrazu sa však do domu nahrnuli traja muži s maskami a so zbraňami. Ja som bola taká malá, že si ma vôbec nevšimli. Zmohla som sa len na to, že som odišla do svojej izby a zamkla sa.
Nemyslela som na 911. Nevedela som myslieť vôbec. Bola som len dieťa, ktoré dúfalo, že ho nik neobjaví.
7. Na dvere mi zaklopal drogový díler.
S kamarátmi som býval iba pár týždňoch, keď raz niekto zaklopal na dvere. Myslel som si, že je to poštár alebo sused. Otvoril som dvere a za nimi stál obrovský chlap, celý potetovaný a netváril sa dvakrát priateľsky. Pýtal sa, kde mám spolubývajúcich a tvrdil, že mu dlžia peniaze.
Snažil som sa ho upokojiť a tvrdil som mu, že neviem, kde sú. Celé to trvalo pár minút, ale mal som pocit, akoby ubehli hodiny. Nakoniec povedal „dobre“, otočil sa a odišiel. Celý týždeň som nespal.
8. Prenasledoval nás týpek na kokaíne.
Prechádzali sme tmavou štvrťou, keď sa pri nás zastavilo staré auto. Chlapík si dal lajnu kokaínu, pozrel na nás a potom nás začal sledovať. Trúbil, blikal svetlam a my sme boli presvedčení, že sa nás chystá prepadnúť. Na semafore nás dobehol, stiahol okienko a zakričal: „Máte rozbité zadné svetlo!“ Potom pokojne odišiel.
