Prečo sa klobučníci zbláznili? Temný príbeh olova a remesla klobučníkov!

Muž v kostýme blázna s klobúkom a palicou, vedľa veľkej hracej karty, v záhrade fantasy sveta.

Ak patríte k milovníkom rozprávok, predovšetkým tých klasických, určite si spomeniete na postavu šialeného klobučníka (Mad Hatter) z knihy alebo filmového spravovania Alicy v krajine zázrakov. Možno vám ani len nenapadlo, že nejde o výsledok fantázie autora, ale inšpiráciu zo skutočného života. Korene tejto postavy obsahujú historické fakty, ktoré vás vydesia. Za všetkým stala veľmi vážna otrava olovom a ortuťou, ktorá postihovala klobučníkov v 18. a 19. storočí. Chcete sa dozvedieť viac? Nech sa páči.

Ako to celé začalo?

Osoba v pestrofarebnom klobúku a maquiagem v štýle karnevalu, obklopená kartami a veľkými rekvizitami v prírode.
Zdroj: pexels.com

Výroba klobúkov bola v minulosti náročným a nebezpečným remeslom, aj keď to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať. Na úpravu zvieracej srsti, hlavne bobrej, sa používali rôzne chemikálie, vrátane zlúčenín olova a ortuti. Najmä dusičnan ortuťnatý sa využíval pri procese, ktorý mal zabezpečiť, že srsť bude jemná a vhodná na plstenie klobúkov.

Dlhodobé vystavovanie výparom ortuti a olova však spôsobovalo klobučníkom, ktorí im boli neustále vystavení vážne neurologické a psychické poruchy, ktoré sa výrazne prejavovali aj navonok. Ovplyvňovali ich správanie aj povesť.

Šialený klobučník nebola len metafora

Pracovníci v klobučníckych dielňach často trpeli v dôsledku vyššie spomínanej otravy na triašku rúk a nôh, problémy s rečou, zmenami správania, ktoré zahŕňali podráždenosť, paranoju, halucinácie. Pozorovať sa u nich dali aj poruchy pamäte a depresívne stavy. 

Tieto symptómy viedli k tomu, že remeselníkov vnímali ako „bláznivých“ či duševne narušených – a legendy o šialených klobučníkoch boli na svete.

Olovo a ortuť – tichí zabijaci

Sivé kovové pelety na sklenenej miske na bielom pozadí, pripravené na analýzu.
Zdroj: Wikimedia common

Zatiaľ čo ortuť bola hlavnou príčinou psychických porúch, olovo sa často vyskytovalo v iných nástrojoch či farbivách používaných pri výrobe módnych doplnkov vrátane klobúkov. Otrava olovom spôsobovala ešte vážnejšie príznaky. Poškodzovala mozog, čím znižovala intelektuálne schopnosti postihnutých a spôsobovala fyzickú slabosť až neprekonateľnú únavu, čím mohla postupne viesť až k smrti.

Kedy sa to skončilo?

Až v 20. storočí sa zdravotné riziká spojené s týmito chemikáliami začali brať vážne. Používanie ortuti v klobučníckom priemysle bolo postupne zakázané, ale legendy o „šialených klobučníkoch“ prežili v kultúre dodnes a slúžili k inšpirácii mnohých pútavých príbehov.

Šialenstvo zo zrkadiel

Podobný problém postihoval aj remeselníkov, ktorí vyrábali zrkadlá. Tie v minulosti totiž obsahovali ortuťovú amalgámovú vrstvu. Otrava ortuťou im spôsobovala tras, zábudlivosť a v niektorých prípadoch aj halucinácie.

Olovo vo farbách hračiek pre deti

Ešte v 20. storočí sa olovo často používalo aj vo farbivách a lakoch na hračky a predmety dennej potreby. Deti si nevedomky dávali do úst predmety pokryté olovnatým náterom, čo im spôsobovalo vývojové poruchy či otravy.

Zdroj 

Vybrané pre vás:

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov
0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie