Kto bol Henry Symeonis, a prečo sa stal terčom najbizarnejšej tradície na Oxforde?
Jedna z najstarších, nepretržite fungujúcich univerzít sveta má – vzhľadom na svoju bohatú históriu – nespočetné množstvo tradícií. Niektoré z nich sú zábavné, s koreňmi asi 50 rokov dozadu, iné pomerne staré, s pôvodom, ktorý pohltil čas. Avšak niektoré zvyklosti sú také staré a tajomné, že ani samotná univerzita nemá záznamy o ich skutočných začiatkoch. Jednou z nich je aj prípad Henryho Symeonisa.
Viete, ako prebieha štúdium na Oxfordskej univerzite?
Záujemcovia o bakalárske a postgraduálne štúdium na Oxfordskej univerzite už tradične pred začiatkom akademického roka skladajú tzv. matriculation oath (imatrikulačnú prísahu). Ide o klasické dodržiavanie pravidiel, zvykov a tradícií univerzity. No medzi týmito zdanlivo rutinnými sľubmi jeden pomerne dosť vyčnieva. Študenti, ktorí sa hlásia na bakalárske štúdium, musia zložiť ešte jednu nezvyčajnú prísahu – že nikdy nebudú súhlasiť so zmierením Henryho Symeonisa ani znova neprevezmú postavenie mládenca.
Táto neobyčajná klauzula pochádza z roku 1827, a teda z doby, keď predstavitelia univerzity prehodnocovali jej rozsiahle pravidlá a predpisy. A čo bolo na tom najhoršie? Že nikto ani len netušil, kto bol Henry Symeonis a ako sa vlastne previnil.
Prvý strážca archívov a známy starožitník zo 17. storočia, Brian Twyne, vo svojej knihe z roku 1608 Antiquitatis Academiae Oxon Apologia (Apológia starobylosti Oxfordskej akadémie) uvažoval, že Symeonis bol pravdepodobne na Oxforde profesorom umenia. Aby získal vstup do zahraničného kláštora, klamal, že má bakalársky titul. Odkiaľ pochádzala táto Twyneho úvaha, však nevieme, pretože k nej neposkytol žiadne zdroje.
Tradícia, ktorú len tak niekto nezruší
V roku 1651 bol podaný návrh na zrušenie štatútu týkajúceho sa Henryho Symeonisa, lež márne. Tento pokus bol – v čase dávno vyblednutej vedomosti o Henryho zločine – bez vysvetlenia zamietnutý. Univerzita sa teda rozhodla nepchať prsty do pravidla, o ktorom možno ani sama nič nevedela. Zvrat prišiel až v roku 1827, keď sa konečne rozhodla, že s nezmyselným pravidlom musí niečo urobiť, a klauzulu oficiálne odmietla.
Identita Henryho Symeonisa zostala záhadou ešte ďalšie storočie – až do roku 1912, keď Reginald Lane Poole, vtedajší zástupca univerzitných archívov, konečne svetu odhalil pravdu. Symeonis bol synom starého a bohatého obyvateľa Oxfordu, ktorý v okolí zdedil niekoľko majetkov. A na začiatku 13. storočia sa stal jedným z najbohatších mužov tohto anglického mesta.
Pooleho výskum tiež prezradil, že Henry spolu s ďalšími mešťanmi podľa záznamov údajne zavraždil univerzitného študenta. Odsúdení za hrozný čin dostali v roku 1242 od kráľa Henricha III. pokutu 80 libier (v tom čase vysoká suma) a nariadenie opustiť Oxford, kým sa kráľ nevráti zo zahraničia. Henry sa napokon do mesta vrátil ešte v ten istý rok.
Oxford v centre občianskej vojny
V roku 1264 sa Oxford stal stredobodom napätia medzi kráľom Henrichom III. a jeho barónmi, ktoré vyústilo do občianskej vojny. Aby kráľ ochránil učencov a majstrov, dočasne pozastavil chod univerzity a ľuďom nariadil odísť. Mnohí z nich zakotvili v Northamptone, na inej prosperujúcej univerzite. O niekoľko týždňov nato kráľ omilostil Henryho Symeonisa a nariadil Oxfordskej univerzite, aby ho prijala späť, ak sa bude správať dobre. A zároveň jej zakázal protestne opustiť mesto.
Ako poznamenal Poole vo svojich úvahách, študentov Symeonisov návrat z exilu natoľko pobúril, že prerástol do veľkých nepokojov medzi študentmi a obyvateľmi mesta. Vzopreli sa kráľovskému príkazu a svoju nevôľu dali jasne najavo prísahou, že mu nikdy neodpustia.
Záver
Prísaha tak zostala niekoľko storočí súčasťou predpisov – až do roku 1827, keď ju univerzita definitívne zrušila. Príbeh Henryho Symeonisa bol dlhý čas zabudnutý a zdá sa, že sa v ňom nemal chuť nikto hrabať – možno práve preto tento zákaz pretrval takú dlhú dobu.
