Príbeh páviej miestnosti a muža, ktorý sa svojou závislosťou nechal až príliš uniesť

V histórii umenia sa občas objavia príbehy, ktoré sú viac ako len o estetike – sú o pýche, peniazoch, nepochopení a neutíchajúcej vášni. Presne taký je prípad známej Peacock Room – Páviej izby, ktorá vznikla bez objednávky, no navždy sa zapísala do dejín dizajnu a maliarstva. Tento výnimočný interiér je dielom amerického umelca Jamesa McNeilla Whistlera, ktorý sa pri tvorbe nechal uniesť natoľko, že zmenil nielen samotnú  miestnosť, ale aj svoj vzťah s mecenášom Frederickom Leylandom.

Porcelánové plány pre dom snov

V roku 1876 si bohatý britský lodný magnát Frederick Richards Leyland kúpil luxusné sídlo na adrese 49 Princes Gate v prestížnej londýnskej štvrti Kensington. Jeho cieľ bol jasný – prerobiť dom podľa najnovších trendov. Na prácu si najal známeho architekta Richarda Normana Shawa a o prestavbu jedálne sa postaral Thomas Jeckyll, odborník na anglo-japonský štýl.

Leyland mal vzácnu zbierku čínskeho porcelánu z dynastie Qing, ktorú chcel vystaviť vo veľkolepom priestore. Jeckyll navrhol elegantné police z vlašského orecha a steny pokryl zlatou kožou s kvetinovým vzorom. A nad krb umiestnili obraz „Princezná z krajiny porcelánu“ od Jamesa McNeilla Whistlera, ktorý sa stal spúšťačom nečakaného vývoja udalostí.

Umelec, ktorému chýbajú hranice

Whistler bol pôvodne poverený len menšou úpravou farieb, aby ladili s obrazom. Keď sa Jeckyll z projektu stiahol pre zdravotné problémy a Leyland odcestoval, Whistler zostal pri práci sám – nechal sa úplne uniesť a pôvodné zadanie rýchlo prekročil.

Namiesto úprav začal meniť celú miestnosť na umelecké dielo: steny, strop i police pokryl zlatou farbou a ozdobil ich vzorom pávieho peria. Dodal aj štyri veľké maľby pávov na okenice a celé dielo doslova zažiarilo v odtieňoch zelenej, modrej a zlatej. A to všetko bez akejkoľvek konzultácie s majiteľom – navyše do miestnosti pozýval novinárov a umelcov, ktorí sledovali jeho tvorbu.

Vizuálne prekvapenie a šok z privysokej ceny

Keď sa Leyland nečakane vrátil, ostal v šoku. Jeho pokojná jedáleň sa premenila na opulentný priestor plný extravagancie. A to najhoršie ešte len prišlo – Whistler mu za svoje dielo vystavil účet na 2000 libier, čo bola v tej dobe obrovská suma. Leyland to považoval za drzé prekročenie právomocí, na čo ale Whistler nadšene reagoval:

„Miestnosť žije krásou! Jemná, nádherná – Londýn nič také ešte nevidel.“

Leyland však trval na tom, že si neobjednal pávie vzory ani pozlátené police. Napokon zaplatil polovicu požadovanej sumy a Whistlera vyhodil z domu, pričom sa mu vyhrážal verejným bičovaním, ak sa ešte niekedy priblíži k jeho rodine.

Bola pávia miestnosť umeleckou pomstou?

Whistler si však neodpustil symbolickú odvetu. Na záver namaľoval veľký panel s dvoma bojujúcimi pávmi – jeden symbolizoval umelca, druhý lakomého mecenáša, ktorý mal na perách a hrudi zlaté mince. Dielo nazval „Umenie a peniaze; alebo Príbeh miestnosti“, aby jasne naznačil jej význam. Po dokončení práce miestnosť opustil a už nikdy sa do nej nevrátil.

Leyland miestnosť paradoxne zachoval v nezmenenej podobe až do svojej smrti v roku 1892. O niekoľko rokov neskôr ju kúpil americký zberateľ Charles Lang Freer, nechal ju previezť do Detroitu a neskôr daroval Smithsonian Institution. Od roku 1923 je Peacock Room trvalo vystavená vo Freer Gallery of Art vo Washingtone D.C.

Záver

Príbeh Páviej izby je fascinujúcim dôkazom toho, čo sa stane, keď sa umelecká vášeň stretne s hranicami vlastníctva. Čo malo byť len dekoráciou pre čajový servis, sa zmenilo na ikonické dielo plné emócií, konfliktu a nadčasovej krásy. Whistler možno prekročil hranice, no vytvoril miestnosť, ktorú svet dodnes obdivuje.

Zdroj