Múmie Girolama Segata: čo skrýval muž, ktorý menil časti ľudského tela na kameň?
Uchovávanie mŕtvych tiel má v histórii dôležité miesto. Od starovekých Egypťanov až po moderných lekárov – mumifikácia a balzamovanie slúžili rôznym účelom. V minulosti boli telá konzervované ako súčasť náboženských rituálov, v súčasnosti je to častejšie kvôli výskumu a štúdiu anatómie. Jedným z najzáhadnejších ľudí, ktorí sa telám mŕtvych venovali, bol taliansky prírodovedec Girolamo Segato, ktorý si svoje unikátne znalosti vzal so sebou do hrobu.
Od Egypta až po Florenciu
Girolamo Segato sa narodil v roku 1792 v severnom Taliansku. Už od detstva sa zaujímal o prírodné vedy a študoval u miestneho kňaza. Po škole chvíľu pracoval ako účtovník, no napokon sa rozhodol nasledovať svoje skutočné záujmy. Od roku 1818 sa zúčastnil niekoľkých archeologických výprav do Egypta, kde sa naučil techniky staroegyptskej mumifikácie.
Po návrate do Talianska v roku 1823 sa však rozhodol ísť ešte ďalej. Vyvinul vlastnú techniku, ktorá bola omnoho radikálnejšia ako tradičné mumifikovanie – skamenenie ľudského tela.
Telo tvrdé ako skala, ale stále ľudské
Segatova metóda bola jedinečná. Na rozdiel od iných postupov neodstraňoval len vlhkosť z tela. Namiesto toho dokázal premeniť organické tkanivo na minerálnu látku, pričom zachoval pôvodný vzhľad – farbu, tvar aj textúru. Výsledné „múmie“ boli také tvrdé, že sa dali píliť a leštiť ako kameň. Napriek tomu si zachovali až mikroskopickú bunkovú štruktúru.
Z jeho „zbierky“ sa zachovali rôzne časti ľudských tiel – srdce, pľúca či pečeň, ale aj zvieratá ako žaby, hady a ryby. Niektoré z týchto exemplárov sú dodnes uložené v Múzeu anatómie vo Florencii.
Tajomstvo, ktoré si vzal do hrobu
O Segatovi písal aj známy americký chirurg Valentine Mott, ktorý navštívil jeho laboratórium vo Florencii. Opísal, ako bol svedkom toho, že Segato hádzal skamenené orgány na podlahu bez toho, aby sa poškodili. Podľa Motta Segato objavil „chemický proces“, ktorý bol jedinečný a neuveriteľne presný.
Mott bol Segatovou prácou natoľko ohromený, že ho pozval do USA, aby jeho technológiu predstavil americkým chirurgom. Segato však túto ponuku odmietol, údajne pre neprimerané podmienky. Krátko po Mottovom odchode náhle zomrel na zápal pľúc. A s jeho smrťou navždy zmizol aj recept na skamenenie tiel.
Pamätník záhadného vedca zo severu Talianska
Girolamo Segatonavždy spočíva v známej bazilike Santa Croce vo Florencii. Na jeho náhrobku sa píše:
„Tu leží rozpadnutý Girolamo Segato z Belluna, ktorý by mohol byť úplne skamenený, keby jeho umenie nezomrelo s ním.“ Tento epitaf symbolizuje záhadný odkaz muža, ktorého technika mohla zmeniť svet anatómie – no jej presný postup sa už nikdy nikomu nepodarilo zopakovať.
Záver
Príbeh Girolama Segata patrí k jedným z tých, ktoré balansujú na hranici medzi vedou a legendou. Ako mohol obyčajný muž v 19. storočí vyvinúť technológiu, ktorú ani dnešní vedci nevedia vysvetliť? Možno to nikdy nezistíme, no Segatovo dedičstvo v podobe skamenených tiel a nedotiahnutých odpovedí pretrváva ako fascinujúca záhada histórie.
