V Taliansku našli 350 000 rokov staré diablove stopy: Pozrite sa, ako vyzerajú
Neďaleko Neapola, v provincii Caserta, sa v blízkosti vyhasnutej sopky nachádza oblasť menom Ciampate del Diavolo. V preklade z taliančiny niečo ako „diablove stopy“. Nájdeme ich v meste Foresta, rozdelené do troch častí v jasne viditeľnej stuhnutej láve, ktorú vychrlila sopka Roccamonfina pred stovkami tisíc rokov.
Démonický názov, ktorý vychádza z viery
Toto divoké pomenovanie Ciampate del Diavolo dali miestu miestni obyvatelia, keďže verili, že ten, kto dokáže chodiť po žeravej láve, musí byť diabol. Naozaj ich však zanechali bytosti z horúcich pekiel?
Začiatkom roka 2003 profesor stratigrafie Paolo Mietto, ktorý pôsobil na univerzite v Padove, a ďalší archeológovia upozornili, že možno existuje aj menej fantastické vysvetlenie toho, ako tieto stopy vznikli. Paradoxne, podnet prišiel od turistov.
Po dôkladnej analýze vedci zistili, že stopy, ktorými je posiata oblasť pod kráterom sopky, patria hominidom – presnejšie druhu Homo heidelbergensis. Tento predchodca neandertálcov, denisovanov a Homo sapiens žil na Zemi približne pred 350 000 rokmi. Podľa Paola Mietta patria skupine troch jedincov, ktorí kráčali dolu strmým úbočím hory. Zaujímavé je, že sa tak stalo po ešte horúcej láve, ktorá vytekala zo sopky.
Ako môže živá bytosť kráčať po rozžhavenej zemi?
Hominidi pravdepodobne zostupovali opatrne, pretože svah bol príliš strmý a podložie nestabilné. Svedčí o tom cesta, ktorá sa kľukatí do tvaru písmena „Z“ – to je prvá sada stôp. Zakrivená druhá skupina naznačuje menšiu opatrnosť, čo znamená, že hominidi často zakopli alebo sa pošmykli. Tretia trasa je lineárnejšia a sprevádza ju aj niekoľko stôp zvieracích labiek, pravdepodobne od veľkého psa alebo vlka.
Na miestach, kde sa pošmykli, môžeme vidieť ešte niekoľko zaujímavých vecí – odtlačky rúk, ktorými sa pri páde pridržiavali. Celkovo sa v Ciampate del Diavolo nachádza 56 stôp s rozmermi približne 10 × 20 centimetrov – čo by sme mohli prirovnať k súčasnej veľkosti topánok 36. Títo jedinci boli teda vysokí približne 1,5 metra.
Sopka ako nástroj konzervácie
Za to, že sa stopy hominidov tak dokonale zachovali, môže vrstva sopečného popola, ktorá pokryla toto miesto. Na povrch sa neskôr postupne dostali vďaka erózii. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia už boli dokonale viditeľné, čo znamená, že ich naši dávni predkovia zanechali v čase, keď bola sopka ešte aktívna – a pravdepodobne sa snažili uniknúť ničivej erupcii.
Stopy v Ciampate del Diavolo patria medzi najstaršie na svete, ktoré sa zachovali mimo afrického územia. Podľa Matthewa R. Bennetta a Sarity A. Morseovej však hlavný význam tohto miesta nespočíva vo veku, ale v neobyčajnej povahe ich vzniku. Na väčšine miest, ktoré poznáme, sa totiž stopy hominidov zachovali na vodorovnom povrchu. Tieto v Taliansku však klesajú zo strmého svahu – s množstvom emócií, ktoré sa akoby vrývali hlboko do zeme.
Aj keď poskytujú len málo informácií o anatómii chodidiel a vzore chôdze, sú mimoriadne cenným objavom – jedinečným a špecifickým miestom prvých ľudských stôp.
