Krvavé leto: Brutálne útoky žralokov na pobreží Jersey Shore
Oceán je krásny a lákavý, no ukrýva tvory, ktoré si ľudia často spájajú len s legendami a filmami. Žraloky – dokonale prispôsobení predátori – väčšinu času o človeka nejavia záujem. Stačí však jediná chvíľa, jediný omyl alebo zvedavosť, aby sa hranica medzi človekom a korisťou nečakane rozplynula. A keď sa pod hladinou objaví plutva, je už väčšinou neskoro.
Na začiatku 20. storočia patrilo mesto Beach Haven na južnom cípe ostrova Long Beach Island v štáte New Jersey medzi obľúbené letné letoviská rodín a párov z New Jersey a Pennsylvánie. V lete 1916 sem mierili tisíce turistov. Nová expresná vlaková linka z Philadelphie skrátila cestu na necelé dve hodiny a v uliciach pribudlo vyše dvesto stromov, ktoré ľuďom poskytovali tieň. Nikto netušil, že sa práve toto leto zapíše do dejín ako krvavé.
Prvá obeť – Beach Haven, 1. júl 1916
Dvadsaťpäťročný burzový maklér Charles Vansant prišiel do Beach Haven na krátku dovolenku. Po ubytovaní v hoteli Engleside zamieril priamo na pláž. Krátko potom, čo vošiel do vody, po ňom začali ľudia z brehu kričať, že sa k nemu blíži tmavý tieň s čiernou plutvou. Vansant ich však dobre nepočul. O pár sekúnd nato sa rozkričal – žralok mu vytrhol mäso z ľavého stehna. Niektorí tvrdili, že sa ho pustil až vtedy, keď sa dostal na plytčinu. Vansant do dvoch hodín zomrel – stal sa prvou zaznamenanou obeťou žraloka na východnom pobreží USA.
Druhá tragédia – Spring Lake, 6. júl 1916
Len päť dní po prvom útoku plával v Spring Lake 27-ročný švajčiarsky plavčík Charles Bruder. Žralok mu nad kolenom odhryzol pravú nohu a následne pod členkom ľavú. Bruder zomrel ešte predtým, než ho dostali na breh. Pri pohľade na jeho zohavené telo zostali svedkovia v šoku, prišlo im nevoľno a niektorí dokonca skolabovali. Tento druhý útok rozpútal celopobrežnú paniku – médiá už nehovorili o náhode, ale o sérii útokov.
Útoky vo vnútrozemí – Matawan Creek, 12. júl 1916
O deväť dní neskôr sa odohral ďalší útok, ale tentokrát vo vnútrozemí. V potoku Matawan sa kúpala skupina chlapcov, vrátane 11-ročného Lestera Stillwella. Pod hladinou sa však odrazu objavila plutva. Žralok stiahol Stillwella pod vodu. Na pomoc mu pribehli miestni muži, medzi nimi aj podnikateľ Watson Stanley Fisher. Keď sa mu podarilo vo vode nájsť Lesterovo telo, aj jeho napadol žralok a spôsobil mu smrteľné zranenia.
O pol hodiny neskôr, len o pol míle ďalej, sa ďalšou obeťou stal 14-ročný Joseph Dunn. Žralok mu odtrhol mäso z nohy, no vďaka odvahe jeho brata a priateľa sa im ho podarilo zachrániť. Dunn sa po dvoch mesiacoch zotavil – bol jediným preživším zo všetkých napadnutých.
V tom čase sa diskutovalo, či išlo o veľkého bieleho, alebo o žraloka býčieho, ktorý dokáže plávať vo vnútrozemských sladkovodných tokoch, čo by vysvetľovalo útoky v Matawan Creek. Útoky z roku 1916 zmenili pohľad Američanov na oceán. Po prvý raz sa žralok stal v očiach verejnosti „krvilačným lovcom ľudí“. Vedecký výskum žralokov, ktorý bol dovtedy zanedbávaný, získal nový impulz. Príbehom sa inšpiroval aj Steven Spielberg (1975), ktorý túto hrozbu preniesol na plátna kín.
