Karol II. – kráľ, ktorého zničil vlastný rod následkami incestu!
Je všeobecne známe, že v minulosti sa králi snažili rozširovať svoju krajinu aj majetky, pričom nie zriedka bolo najlepším spôsobom ako to dosiahnuť vziať si ženu, ktorá patrila do rodiny. Týmto spôsobom však dochádzalo k nebezpečnému miešaniu genetickej informácie a častokrát katastrofálnymi až fatálnymi následkami.
Priam učebnicovým príkladom je kráľ Karol II. Habsburgský, ktorého postihla najväčšia tragédia to všetkých potomkov. Chcete vedieť do akej miery bol chabý jeho zdravotný stav? Príde vám ho ľúto! Jeho život musel byť jedným veľkým trápením a smrť najkrajším vykúpením.
Keď sa genetika nezhodla a skončila sa to totálnou katastrofou
Karol II. Habsburský (1661–1700) bol posledný panovník zo španielskej vetvy Habsburgovcov. Jeho vláda nebola len koncom dynastie – bola to lekcia z genetiky, ktorá by mala byť vystavená v múzeu varovania, a to hneď z viacerých dôvodov.
Výsledok 200-ročných incestov
Habsburgovci sa ženili takmer výlučne medzi sebou, aby „chránili čistotu krvi“. Čo sa vo výsledku stalo? Karolova mama bola zároveň jeho sesternica aj teta. Jeho otec Filip IV. bol zároveň bratranec jeho mamy.
Ich rodokmeň vyzeral ako zacyklený diagram, nie strom. A výsledok bol prirodzene tragický – Karol ledva prežil detstvo, nerozprával do veku 4 rokov, nechodil do 8 a jeho psychický aj fyzický vývoj bol vážne narušený.
Čo sa týka jeho zdravotného stavu v dospelosti, zostala mu deformovaná čeľusť (tzv. habsburská), takže ledva rozprával a nemohol poriadne jesť. Trpel neskutočnými bolesťami a záchvatmi, tráviacimi problémami, demenciou a halucináciami. Nebol vôbec plodný (deti nemal), no mal dve manželky. Z úst mu vytekali sliny, pretože ich nemohol kvôli čeľusti úplne zavrieť. Častokrát mu z nosa vytekala krv. Niektorí vyslanci ho opisovali ako živú mŕtvolu.
Politika? Obrovský zmätok a chaos
Karol nebol schopný vládnuť. Všetko riadili jeho matka, poradcovia alebo cirkev. Španielske impérium sa pod jeho vládou rozpadávalo. Keď zomrel, nemal dediča, a tým sa začala vojna o španielske dedičstvo (1701 – 1714), habsburská línia v Španielsku skončila a Európa sa ponorila do krvavého konfliktu, ktorý zmenil dejiny.
Lekári sa po jeho smrti rozhodli v mene vedy a vlastnej zvedavosti ešte dôkladnejšie pozrieť na jeho znetvorené telo. Jeho mozog bol podľa dobových záznamov menší ako u priemerného človeka, menšie bolo aj jeho srdce, črevá nekrotizujúce rovnako ako jeden z jeho semenníkov.
Kráľ, ktorý nevládol, len trpel
Karol II. bol tragickou bábkou dynastického šialenstva. Jeho príbeh je mementom, že moc bez múdrosti a vedy vedie ku kolapsu. Zároveň poukazuje na nebezpečenstvo márnivosti a chamtivej túžby po moci a peniazoch.
