Smutná realita – zločinci, ktorí po prepustení z väzenia pokračovali vo vraždení!
Málokto vníma skutočný význam väzenia. Nie je to len prostriedok ako dosiahnuť ochranu spoločnosti pred delikventami. Je to aj zariadenie, ktoré má slúžiť k náprave zločinca. Reálne štatistiky však ukazujú, že len málokedy naozaj dôjde k zmene človeka a jeho správnemu začleneniu do spoločnosti. Veľkou tragédiou je, keď sú na slobodu prepustení odsúdení vrahovia a vrátia sa späť k činnosti, za ktorú im bol vymeraný trest.
Tieto prípady ukazujú, že je veľmi nebezpečné prepúšťať vrahov. Bohužiaľ, aj tak funguje systém a neraz na to doplatili nevinní ľudia. Je teda otázne, ako sa zachovať voči odsúdeným, no rozhodne treba v prvom rade myslieť na bezpečnosť verejnosti.
Jack Unterweger (Rakúsko)
Odsúdený bol v roku 1976 za vraždu mladého dievčaťa. Po roku 1990 ho prepustili na slobodu – je možné, že mu k tomu dopomohla jeho literárna kariéra, písal hry, romány a bol vnímaný ako umelecký talent.
Bohužiaľ, len niekoľko mesiacov po prepustení začal páchať vraždy prostitútok v Rakúsku, Československu, Nemecku a USA. Medzi jeho obete patrila aj žena známa ako Blanka Bočková, ktorú zabil v Prahe.
V roku 1994 ho odsúdili za ďalších 9 vrážd, nakoniec však počas jednej noci spáchal vo väzenskej cele samovraždu.
Arthur Shawcross (USA)
Arthur mal zavraždiť v roku 1972 dve deti, za čo dostal 25-ročný trest. Po 15-tich odsedených rokoch ho však prepustili, napriek jeho zločinnej minulosti a dokonca aj varovaniam psychológov.
Medzi rokmi 1988 – 1989 zavraždil 11 žien v Rochesteri, prevažne prostitútok. Opakovane ho odsúdili na doživotie. V roku 2008 zomrel vo väzení, v ktorom si odpykával svoj trest.
Pedro López (Monštrum z Ánd – Kolumbia/Ekvádor/Peru)
V Ekvádore ho odsúdili za množstvo vrážd dievčat (presný počet sa nepodarilo zistiť). Aktívne vraždil v 70. rokoch vo viacerých juhoamerických krajinách. Prepustili ho v roku 1994 (o dva roky skôr pre dobré správanie). Deportovali ho do Kolumbie, kde zmizol a dodnes sa ukrýva. Nie je vylúčené, že vo vraždení pokračuje dodnes.
Prečo sú tieto prípady výnimočné?
V prvom rade prišlo k výraznému podceneniu psychiatrických posudkov – psychické poruchy, poranenia, recidivizmus a násilie často neboli adekvátne zvážené. Svoju úlohu zohral aj verejný tlak a záujem médií – prípady ako Unterwegerov boli vnímané ako dôkaz „nápravy“, čo viedlo k skoršiemu oslobodeniu.
Myšlienka na záver
Tieto prípady ukazujú, že príliš skoré prepustenie odsúdených za násilné zločiny môže viesť k ďalším zbytočným tragédiam, ktoré škodia spoločnosti aj rodinám obetí. Moderné systémy musia byť opatrnejšie pri hodnotení rizika návratu k páchaniu trestnej činnosti.
