Google musí zaplatiť 394 miliónov eur za porušenie súkromia používateľov
Americký federálny súd rozhodol, že spoločnosť Google musí zaplatiť 394 miliónov eur v spore o porušenie súkromia používateľov. Podľa žaloby internetový gigant zbieral údaje od miliónov ľudí, a to aj v prípadoch, keď si vo svojich účtoch vedome vypli funkciu sledovania aktivít. Tento verdikt predstavuje významný precedens v boji za ochranu osobných údajov v digitálnom priestore.
Pozadie prípadu
Žaloba bola podaná v júli 2020 a týkala sa nastavenia Web & App Activity, ktoré má používateľom umožniť kontrolu nad zhromažďovaním ich údajov. Podľa žalobcov Google napriek vypnutiu tejto funkcie naďalej zhromažďoval, ukladal a využíval dáta z mobilných zariadení. Tento postup bol v rozpore so sľubmi spoločnosti, ktorá tvrdila, že po deaktivácii nastavenia prestane s personalizovaným zberom informácií.
Pôvodná žaloba sa snažila získať viac než 28,8 milióna eur, no porota nakoniec priznala výrazne nižšiu, no stále vysokú sumu – 394 miliónov eur. Podľa rozhodnutia je Google zodpovedný za dve z troch vznesených obvinení, pričom porota konštatovala, že firma nekonala so zlým úmyslom.
Reakcie strán
Právnik používateľov David Boies uviedol: „Sme, samozrejme, veľmi spokojní s verdiktom, ktorý porota vydala.“ Na druhej strane Google rozhodnutie kritizuje a plánuje sa odvolať. Hovorca spoločnosti pre BBC povedal: „Toto rozhodnutie nesprávne interpretuje fungovanie našich produktov. Naše nástroje na ochranu súkromia dávajú ľuďom kontrolu nad ich dátami a keď vypnú personalizáciu, ich voľbu rešpektujeme.“
Rozsah problému
Hromadná žaloba sa týka približne 98 miliónov používateľov a 174 miliónov zariadení. Podľa žalobcov sa praktiky Googlu dotkli aj stoviek tisíc aplikácií tretích strán – od prepravných služieb ako Uber a Lyft, cez e-commerce platformy Alibaba a Amazon, až po sociálne siete Facebook a Instagram patriace spoločnosti Meta.
Google však argumentuje, že po vypnutí Web & App Activity už síce nezhromažďuje dáta na účely personalizácie, avšak niektoré informácie naďalej zbierajú firmy používajúce Google Analytics. Podľa technologického giganta ide o anonymizované dáta, ktoré neumožňujú identifikáciu konkrétnych osôb.
Ďalšie právne ťažkosti Googlu
Tento rozsudok nie je jediným súdnym sporom, ktorému Google čelí. Nedávno sudca Amit Mehta rozhodol, že spoločnosť síce nemusí predať svoj internetový prehliadač Chrome, no musí zdieľať vyhľadávacie dáta s konkurenciou a nesmie uzatvárať exkluzívne zmluvy zabezpečujúce jej dominantné postavenie v online vyhľadávaní.
Materská spoločnosť Alphabet napriek tomu zaznamenala prudký nárast hodnoty akcií – viac než 9 % v priebehu jedného dňa. Tento paradox ukazuje, že investori vnímajú rozhodnutie ako relatívne priaznivé pre Google.
Okrem toho firma čelí aj samostatnému antitrustovému konaniu v oblasti reklamy. Sudkyňa Leonie Brinkema v apríli tohto roka konštatovala, že Google má monopolné postavenie v reklamných technológiách. Už čoskoro sa začne proces, ktorý má určiť konkrétne nápravné opatrenia.
