Alkohol vraj dokáže ľuďom rozviazať jazyk. Čo na to hovoria vedci?
Výrok „In vino veritas“, teda „Vo víne je pravda“, má svoje korene v antickom Ríme a pripisuje sa učencovi Plíniovi Staršiemu. No hoci prežila stáročia a zakorenila sa v populárnej kultúre, moderná veda na ňu nazerá oveľa opatrnejšie. Skutočne nás pohárik-dva nútia hovoriť pravdu, alebo len dočasne rozkývu našu schopnosť odhadnúť, čo je vhodné a čo nie?
Čo na to hovorí psychológia a neuroveda?
Odborníci sa zhodujú, že účinky alkoholu na úprimnosť nie sú jednoznačné. Alkohol bezpochyby ovplyvňuje správanie – odbúrava zábrany, znižuje sebareflexiu a zintenzívňuje emocionálne prežívanie. Podľa Aarona Whitea z Národného inštitútu pre zneužívanie alkoholu alkohol jednoducho zvyšuje pravdepodobnosť, že človek povie, čo mu práve napadne. Niekedy to môže byť pravda, no inokedy len skreslená predstava alebo pocit, ktorý práve prežíva a s realitou nemá veľa spoločného.
Opitý človek tak môže vyjadriť niečo, čo za triezva potláčal, no rovnako tak môže z úst vypustiť niečo, čo neskôr poprie alebo oľutuje. Emócie pod vplyvom alkoholu kolíšu, a spolu s nimi aj schopnosť objektívne vnímať seba a druhých. Sľuby, rozhodnutia či úprimné vyznania sa po vytriezvení často javia ako prehnané alebo neprimerané.
Ako alkohol mení naše správanie
Jedným z hlavných dôvodov týchto zmien je tzv. dezinhibícia, teda oslabenie schopnosti ovládať svoje impulzy. Alkohol tlmí aktivitu prefrontálnej kôry mozgu, ktorá zodpovedá za rozhodovanie, plánovanie a sebareguláciu. Zároveň oslabuje činnosť amygdaly, t. j. štruktúry, ktorá spúšťa varovné signály v situáciách, ktoré ohrozujú spoločenské normy alebo osobné bezpečie. Výsledkom je, že po niekoľkých pohároch je človek spontánnejší, ale aj menej opatrný – hovorí a robí veci, ktoré by za triezva možno nikdy nevyslovil.
Extroverzia a emočné výkyvy
Zaujímavý pohľad priniesla aj štúdia publikovaná v roku 2017 v časopise Clinical Psychological Science. Zistilo sa, že ľudia s hladinou alkoholu v krvi mierne nad zákonným limitom pôsobia oveľa extrovertnejšie. Sú uvoľnenejší, spoločenskejší a otvorenejší, čo môže zvýšiť šance, že sa podelia o svoje myšlienky či pocity. Avšak profesor Michael Sayette z Pittsburskej univerzity upozorňuje, že alkohol zintenzívňuje aj prežívanie. Radosť sa môže zmeniť na eufóriu, smútok na slzy a hnev na výbuch. Niekedy to vedie k „pravdám“, ktoré boli dlho potlačované, inokedy len k prehnaným emočným reakciám, ktoré nemajú reálny základ.
Je opilecká úprimnosť skutočná úprimnosť?
Z toho vyplýva, že úprimnosť pod vplyvom alkoholu je často otázkou interpretácie. To, čo sa v opitosti zdá byť pravdou, môže byť v skutočnosti len odraz momentálneho psychického rozpoloženia. Človek v opitosti hovorí možno otvorenejšie, ale nie nevyhnutne pravdivejšie. Niekedy len dramatizuje, inokedy koná impulzívne.
Je vo víne pravda?
Alkohol môže uľahčiť vyjadrenie pocitov či názorov, môže človeka „odviazať“ a zbaviť ho strachu z následkov. No zároveň môže skresliť realitu, zosilniť emócie a oslabiť sebareflexiu. Preto je odpoveď na otázku, či sú ľudia po alkohole úprimnejší, komplexná. Niektoré pravdy možno skutočne vyplávajú na povrch, ale rovnako často ide len o ilúziu, ktorú prináša opitá myseľ.
