Rusko narušilo vzdušný priestor ďalšieho člena Európskej únie
Estónska vláda požiadala o konzultácie NATO podľa článku 4 po vážnom incidente, keď v piatok ráno tri ruské stíhacie lietadlá MiG-31 narušili vzdušný priestor krajiny. Stroje sa podľa úradov pohybovali nad Fínskym zálivom niekoľko minút, pričom nereagovali na výzvy estónskej letovej kontroly.
Premiér Kristen Michal vo večernom vyhlásení zdôraznil, že reakcia bola okamžitá: „Tri ruské stíhačky MiG-31 dnes ráno prenikli do nášho vzdušného priestoru. Do vzduchu okamžite vzlietli aliančné stíhačky, ktoré ich prinútili k ústupu.“ Dodal, že ide o „úplne neprijateľné porušenie suverenity Estónska a bezpečnosti NATO“.
Incident nad Fínskym zálivom
Podľa ministra zahraničných vecí Margusa Tsahknu narušili ruské lietadlá estónsky vzdušný priestor na 12 minút a pohybovali sa nad Fínskym zálivom. Estónske úrady zároveň uviedli, že stroje nemali podaný letový plán a neudržiavali rádiové spojenie s civilnou riadiacou vežou.
„Rusko už štyrikrát v tomto roku porušilo náš vzdušný priestor. Dnešné narušenie je však nevídane drzé a nebezpečné,“ povedal Tsahkna. Moskve bola odovzdaná protestná nóta prostredníctvom ruského chargé d’affaires.
Reakcia Európy
K incidentu sa rýchlo vyjadrili aj predstavitelia Európskej únie. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas označila narušenie vzdušného priestoru Estónska za „mimoriadne nebezpečnú provokáciu“. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen zdôraznila solidaritu Európy s Estónskom a vyzvala členské štáty EÚ na schválenie už 19. balíka sankcií proti Moskve.
Stupňujúce sa provokácie
Estónsko je už tretím členským štátom NATO, ktorý za posledné týždne hlásil narušenie svojho vzdušného priestoru ruskými lietadlami. Podobné prípady sa udiali aj v Poľsku a Rumunsku. Minulý týždeň Varšava informovala, že do jej vzdušného priestoru vniklo najmenej 20 ruských dronov, ktoré poľská armáda zostrelila. Tento krok sa stal prvým priamym zásahom voči ruským vojenským prostriedkom od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022.
NATO následne prisľúbilo posilnenie bezpečnosti na východnom krídle aliancie. Generálny tajomník Mark Rutte zdôraznil, že je „kľúčové čeliť agresii a chrániť každého člena aliancie“.
Kontext vojny na Ukrajine
Incident sa odohral v čase, keď Západ pokračuje v snahách o sprostredkovanie prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou. Šéf britskej tajnej služby Richard Moore však v piatok uviedol, že „neexistujú žiadne dôkazy“, že by ruský prezident Vladimir Putin mal záujem o mier.
Ukrajina opätovne apeluje na spoločnú ochranu európskeho neba a zvýšenie investícií do domácej zbrojnej výroby, aby sa dokázala účinne brániť voči pokračujúcim ruským útokom.
