Prelomový objav: Vedci zistili, aké jedlá jedli prví Slovania na našom území
Čo jedli prví Slovania, keď sa usadili na území dnešného Slovenska? Odpoveď prináša najnovší výskum archeológov a prírodovedcov, ktorí analyzovali molekuly organických zvyškov zachovaných v keramických nádobách aj v ľudských kostiach. Ich zistenia ponúkajú jedinečný pohľad do bežného života našich predkov.
Výsledky ukázali, že základom stravy prvých Slovanov bolo mlieko, med a najmä proso, z ktorého pripravovali jednoduché, ale výživné jedlá. Najpravdepodobnejšie šlo o prosné kaše, ktoré sa stali tradičnou potravinou ešte celé storočia po ich príchode do strednej Európy.
Naopak, Germánske kmene, ktoré žili v susedstve, dávali prednosť mäsu – najmä bravčovému. Stravovanie tak odhaľuje kultúrne a životné rozdiely medzi dvoma skupinami, ktoré spolu zdieľali rovnaký priestor.
Podľa vedcov sa výrazná zmena v spôsobe života na našom území začala približne medzi rokmi 560 až 600 nášho letopočtu, keď Slovania prišli z východnej Európy – z oblasti dnešnej Ukrajiny a Bieloruska.
Pomocou rádioaktívnej uhlíkovej metódy sa vedcom podarilo určiť nielen čas príchodu, ale aj presnejšie pochopiť, ako sa menil ich každodenný život. Proso, ktoré zanecháva v kostiach špecifickú stopu, sa stalo dôležitým ukazovateľom v analýze izotopov uhlíka.
Zistenia naznačujú, že konzumácia prosa bola rozšírená aj v období Veľkomoravskej ríše, teda ešte o niekoľko storočí neskôr. Jedlo z tejto obilniny si podľa všetkého obľúbili všetky spoločenské vrstvy – od bežných roľníkov až po elitu.
Výskum zároveň potvrdzuje, že po páde Rímskej ríše došlo v Európe k výraznej zmene nielen v obyvateľstve, ale aj v spôsobe života. Strava Slovanov tak predstavuje dôležitý článok v pochopení, ako sa formovala kultúrna identita strednej Európy.
