Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2223 – zaujímavý pôvod cappuccina a prečo sa v Koloseu rozdávali vstupenky ako na koncert
Svet okolo nás skrýva prekvapivé spojenia – ako napríklad obľúbený nápoj pomenovaný po rehoľníkoch alebo gladiátorské predstavenia, na ktoré sa chodilo s lístkami ako na dnešné futbalové zápasy. Tentoraz si povieme niečo o zákaze billboardov, zamieňaní detí v nemocnici, ale aj o tom, ako to v skutočnosti bolo s palcom hore v Koloseu.
Fakt č. 1: Billboardy
V Aljaške, na Havaji, v Maine a vo Vermonte platí celoštátny zákaz billboardov. Cieľom týchto zákonov je zachovať prírodnú krásu krajiny, podporiť turistický ruch a zlepšiť bezpečnosť na cestách. Vermont bol prvým štátom, ktorý už v roku 1968 pristúpil k tomuto kroku – a namiesto tradičných reklám sa na diaľniciach nachádzajú informačné tabule s odporúčaniami na lokálne podniky. Zákaz sa však nevzťahuje na reklamy umiestnené priamo na pozemku podniku. Práve tie, ak zapadajú do lokálneho prostredia, môžu posilniť vizuálnu identitu miesta a podporiť miestnu hrdosť.
Fakt č. 2: Cappuccino
Taliansky nápoj cappuccino nesie názov podľa rehole kapucínov (frati cappuccini), ktorých hnedé rúcha s kapucňou pripomínali farbu a vzhľad nápoja. Ešte zaujímavejšie je, že aj kapucínske opice dostali svoje meno podľa rovnakých mníchov – kvôli ich „chlpatým kapucniam“. Takže keď si dáš cappuccino, pripomínaš si nielen mníšske rúcho, ale aj jeden druh primáta. Táto prepojenosť medzi náboženstvom, vzhľadom a zoológiou dáva bežnému rannému rituálu úplne nový rozmer.
Fakt č. 3: Palec hore
Populárna predstava, že cisár v Koloseu ukázal palec hore, aby gladiátor prežil, je pravdepodobne mylná. Tento mýtus pochádza z obrazu „Pollice verso“ z 19. storočia a neskôr ho prevzal aj Hollywood. V skutočnosti existuje len málo historických dôkazov o tom, aké gesto sa naozaj používalo. Podľa niektorých interpretácií palec hore mohol paradoxne znamenať smrť, zatiaľ čo „skrytý palec“ (teda palec zasunutý do dlane) znamenal milosť. Dnes tak môžeme len hádať, čo presne sa v aréne odohrávalo – isté je len to, že symbol „palec hore“ ako znak súhlasu je oveľa novší, než si myslíme.
Fakt č. 4: Koloseum
Rímske Koloseum bolo prístupné zadarmo a na každého návštevníka čakala vstupenka – tzv. tessera, hlinený žetón s údajmi o mieste sedenia. Aréna mala prepracovaný systém organizácie – 80 vchodov, číslované sektory a rozdelenie podľa spoločenského statusu. Cisár a elita sedeli v najnižších radoch, zatiaľ čo ženy, otroci a chudobní sa museli uspokojiť s miestami úplne hore. Koloseum dokázalo pojať desiatky tisíc divákov a vyprázdniť sa za menej než 10 minút. Vďaka architektúre a premyslenému pohybu davov boli Rimania majstrami crowd managementu dávno predtým, než tento pojem vznikol.
Fakt č. 5: Zámena
V roku 1953 došlo v tokijskej nemocnici k závažnej chybe – dvaja chlapci narodení s 13-minútovým rozdielom boli omylom vymenení. Jeden z nich vyrastal v chudobe, v malom byte so svojou matkou na sociálnych dávkach, zatiaľ čo druhý mal vďaka bohatým biologickým rodičom prístup k prestížnemu vzdelaniu a stal sa úspešným podnikateľom. Pravda vyšla najavo až o šesť desaťročí neskôr vďaka podozreniu súrodencov, ktorým sa „najstarší brat“ nepodobal. DNA testy potvrdili zámenu a súd rozhodol o finančnom odškodnení vo výške takmer 400 000 dolárov. Napriek všetkému muž zachoval pokoru a vyhlásil, že voči nikomu necíti hnev – obaja boli totiž len obeťami jedného osudového omylu.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
