Prečo maratónski bežci strácajú kontrolu nad svojimi črevami?
Maratón je vrcholom fyzickej aj psychickej odolnosti. Bežci musia zvládnuť viac než len únavu a bolesť – ich telo sa počas vytrvalostného výkonu správa inak než zvyčajne. Jedným z najnepríjemnejších, no pomerne bežných problémov je náhla strata kontroly nad črevami. Áno, niektorí bežci počas pretekov jednoducho nedokážu zadržať svoju stolicu na uzde.
Keď sa telo sústredí na výkon
Počas extrémnej fyzickej záťaže telo presmeruje krv z orgánov, ktoré nie sú pre prežitie okamžite nevyhnutné – teda aj z tráviaceho systému – do svalov nôh. Tento jav vysvetľuje chirurg Michael Dobson z Novant Health v Severnej Karolíne: „Počas vytrvalostného výkonu ide krv najmä do svalov. Črevá dostávajú menej kyslíka, čo môže spôsobiť podráždenie a nutkanie na stolicu.“
Nedostatočné prekrvenie čriev môže vyvolať zápal alebo tzv. ischemickú kolitídu, teda dočasné narušenie funkcie čreva. Výsledkom je nepríjemné nutkanie, ktoré prichádza nečakane a často práve v najhoršej chvíli.
Vôľa jednoducho nestačí
Mnohí bežci sa snažia situáciu zvládnuť vôľou, no nie vždy to funguje. Počas intenzívneho behu sa totiž aktivujú svaly nôh, panvy a brušnej steny, čo oslabuje kontrolu nad zvieračom. Dobson to vysvetľuje jednoducho: „Pri námahe je ťažké ovládať sval, ktorý má zostať zatvorený, keď ostatné svaly pracujú naplno.“ Niektorí bežci preto skončia s nepríjemnou „nehodou“.
Niekoľko známych prípadov
História maratónov pozná viacero známych incidentov. Na majstrovstvách sveta Ironman v roku 1982 sa Julie Moss zrútila pred cieľom pokrytá vlastnými výkalmi, no aj napriek tomu preteky hrdinsky dokončila. V roku 2005 sa britská bežkyňa Paula Radcliffe počas Londýnskeho maratónu musela zastaviť a uľaviť si priamo pri trati, no aj tak zvíťazila.
A hoci to znie absurdne, niektorí ultramaratónci to berú ako znak odhodlania. Ako raz povedal jeden z nich: „Nie ste v klube, kým sa vám to nestane.“
Dá sa tomu predísť?
Podľa odborníkov existuje len niekoľko možností, ako riziko znížiť: vyhnúť sa ťažkým jedlám a vláknine pred pretekmi, dodržiavať pitný režim a trénovať aj tráviaci systém postupne, podobne ako svaly.
Záver
Bežci, ktorí počas maratónu stratia kontrolu nad svojím telom, nie sú slabí, sú dôkazom toho, že ľudské telo má svoje hranice. Vytrvalostný šport je extrémna skúška fyzickej sily aj pokory. A hoci sa o tejto téme často mlčí, patrí k realite maratónskeho sveta rovnako ako pot, bolesť a cieľová páska.
