Čo sa s vami stane, keď na cintoríne dôjde miesto?
Málokto nad tým premýšľa, no ide o tému, ktorá sa týka každého. Mesto rastie, populácia starne a cintoríny sa rýchlo zapĺňajú. Miesta na pochovávanie ubúda a niektoré lokality už teraz hlásia, že o pár rokov nebude kam ukladať zosnulých. Tento problém nie je lokálny ani krátkodobý. Ide o celosvetový trend, ktorému raz budeme musieť čeliť.
Cintoríny vo svete sa pomaly plnia
Jedným z najvýraznejších príkladov je Národný cintorín Arlington v USA. Je to jedno z najposvätnejších miest americkej vojenskej histórie, kde odpočíva približne 430 000 vojakov a ich rodín. Odhady však hovoria, že už okolo roku 2041 nebude mať miesto pre ďalších zosnulých. Podobná situácia sa opakuje naprieč verejnými aj súkromnými cintorínmi po celom svete.
Podľa výskumu urbanistov Chrisa Couttsa a Carltona Basmjiana dosiahne do roku 2042 vek okolo 78 rokov približne 78 miliónov Američanov. Na ich pochovanie by bolo potrebných približne toľko plochy, koľko má celé mesto Philadelphia. Skutočný problém však je, že presné údaje o dostupných pozemkoch neexistujú.
Mestá bojujú s nedostatkom pôdy
Najkritickejšia situácia je v hustejšie obývaných oblastiach, kde územie pre nové cintoríny jednoducho nie je. Obyvatelia často odmietajú výstavbu cintorínov v blízkosti svojich domovov a existujúce pohrebiská prestávajú predávať nové pozemky. Príkladom je Boynton Beach na Floride, kde už mestské cintoríny nemali ani jeden voľný hrob.
Známy parížsky cintorín Père-Lachaise či britské cintoríny riešia podobný tlak. Niektoré mestá pristupujú k tzv. dvojitým pochovávaniam – telo sa uloží hlboko, aby sa nad ním mohol pochovať ďalší človek. Podmienkou však je, aby pôvodný hrob bol starší ako 75 rokov a rodina s tým súhlasila.
Ako sa dá situácia riešiť?
Najčastejším riešením je kremácia. Už v roku 2022 bolo v USA spopolnených takmer 60 % ľudí. Popol zaberá minimum miesta a môže byť uložený v urnovom háji, kolumbáriu alebo doma. Stúpa aj záujem o ekologické pohreby bez rakiev, ktoré sú šetrné k prírode aj priestoru.
Modernou alternatívou je tzv. kremácia bez plameňa – alkalická hydrolýza, pri ktorej telo rozloží horúca voda s lúhom. Zostanú len kosti a ekologická stopa je výrazne nižšia. Viaceré európske krajiny tiež zaviedli systém prenájmu hrobového miesta. Po uplynutí nájmu je možné ho predĺžiť alebo pozostatky premiestniť.
Záver
Aj keď sa niektoré cintoríny rozširujú, ide len o dočasné riešenia. Z dlhodobého hľadiska bude potrebné prehodnotiť tradície, uprednostniť ekologické a priestorovo úsporné možnosti a hľadať kompromis medzi úctou k zosnulým a realitou rýchlo sa míňajúceho priestoru.
