„Zničí to záchranky?“ – Čo hrozí, ak sa Šaškov návrh presadí?
Slovenské zdravotníctvo opäť stojí pred návrhom, ktorý môže zásadne zmeniť fungovanie systému záchrannej zdravotnej služby. Minister zdravotníctva Kamil Šaško predstavil ideu, podľa ktorej by záchranky neboli samostatne financované štátom, ale ich prevádzku by mali pod kontrolou nemocnice s urgentnými príjmami. Na prvý pohľad to znie logicky. V praxi však môže ísť o riskantný experiment, na ktorý doplatia v prvom rade pacienti.
Čo presne minister navrhuje?
Podstata návrhu spočíva v tom, že nemocnice by rozhodovali, kto bude v ich spádovej oblasti prevádzkovať záchranku a ako sa budú míňať peniaze určené na urgentnú starostlivosť. Minister tvrdí, že cieľom je lepšie prepojenie záchraniek s nemocnicami a efektívnejšia koordinácia výjazdov. Zatiaľ však ide len o koncept bez konkrétneho zákonného znenia.
Peniaze sa môžu „stratiť“
Odborníci upozorňujú na zásadný problém, ktorý zahŕňa fakt, že nemocnice sú dlhodobo stratové a zápasia s nedostatkom financií. Ak budú mať priamu kontrolu nad peniazmi pre záchranky, existuje reálne riziko, že časť týchto prostriedkov presunú na iné, finančne problematické oddelenia. To by znamenalo menej peňazí na výjazdy, techniku a personál záchrannej služby!
Záchranári bijú na poplach
Zástupcovia záchrannej zdravotnej služby hovoria otvorene o ohrození kvality a dostupnosti pomoci. Obávajú sa, že záchranky prídu o nezávislosť a stanú sa len ďalšou rozpočtovou položkou nemocníc. Preto vznikla aj petícia, v ktorej žiadajú, aby sa návrh nepresadzoval bez dôkladnej odbornej analýzy.
Nemocnice už teraz nezvládajú financie
Kritici upozorňujú, že nemocnice majú už v súčastnosti problém s hospodárením. Pridať im ďalšiu zodpovednosť bez jasných pravidiel môže viesť k chaosu. Záchranky pritom fungujú relatívne efektívne práve preto, že majú oddelené financovanie a jasne definované úlohy.
Chýbajú dáta a prepočty
Jednou z hlavných výhrad je absencia detailných analýz. Ministerstvo zatiaľ nepredložilo výpočty, ako by sa zmena dotkla času výjazdov, dostupnosti záchraniek na vidieku či kvality starostlivosti. Bez týchto údajov ide skôr o politickú víziu než o premyslenú reformu.
Poučenie z minulosti
Slovenské zdravotníctvo má za sebou viacero reforiem, ktoré sa zavádzali narýchlo a bez dôkladnej prípravy. Mnohé z nich skončili zhoršením dostupnosti starostlivosti alebo nárastom dlhov. Odborníci preto varujú, že aj tentoraz môže dobrý úmysel skončiť zlým výsledkom.
O čo v skutočnosti ide
Debata nie je len o tom, kto bude záchranky prevádzkovať. Ide o otázku, či štát dokáže ochrániť najcitlivejšiu časť zdravotníctva pred finančnými a politickými tlakmi. Záchranka je často prvým a rozhodujúcim článkom v boji o ľudský život.
Reformovať áno, ale nie naslepo
Zmeny v zdravotníctve sú potrebné, no musia byť postavené na dátach, odbornosti a transparentnosti. Ak sa peniaze určené na záchranu životov uložia do stratových rozpočtoch nemocníc, následky môže pocítiť každý pacient. Otázka preto neznie, či reformovať, ale ako a za akú cenu.
