Viagra a vakcína proti pásovému oparu ukazujú potenciál proti Alzheimerovej chorobe
Vedci sa čoraz viac zameriavajú na netradičný prístup v boji proti Alzheimerovej chorobe. Namiesto vývoja úplne nových liekov skúmajú už existujúce a schválené prípravky. Najnovšia analýza ukázala, že niektoré bežne používané lieky by mohli zohrávať nečakanú úlohu pri ochrane mozgu a prevencii demencie.
Hľadanie riešenia bez začiatku od nuly
Vývoj nového lieku je mimoriadne zdĺhavý a finančne náročný proces, ktorý môže trvať viac než desaťročie a stáť miliardy eur. Navyše ani po rokoch výskumu nie je zaručené, že výsledok bude úspešný.
Preto sa odborníci rozhodli preveriť lieky, ktoré sú už dnes schválené a bežne používané na iné diagnózy. Cieľom bolo zistiť, či by niektoré z nich mohli ovplyvniť biologické procesy spojené s Alzheimerovou chorobou.
Najperspektívnejší kandidáti
Medzinárodný tím odborníkov analyzoval približne 80 existujúcich liekov. Po viacerých kolách hodnotenia vybral tri prípravky, ktoré podľa dostupných dôkazov vykazujú najväčší potenciál.
Najväčšiu pozornosť vzbudila vakcína proti pásovému oparu (Zostavax). Výskumy naznačujú, že vírusy a zmeny v imunitnom systéme môžu zohrávať úlohu pri vzniku demencie. Očkovanie, ktoré ovplyvňuje imunitnú odpoveď organizmu, by mohlo pomôcť zmierniť niektoré rizikové mechanizmy.
Ďalším kandidátom je sildenafil, známy pod obchodným názvom Viagra. V experimentálnych štúdiách preukázal schopnosť chrániť nervové bunky a znižovať hromadenie bielkoviny tau, ktorá je typická pre Alzheimerovu chorobu. U zvierat sa navyše pozorovalo zlepšenie pamäti a myslenia, pravdepodobne vďaka lepšiemu prekrveniu mozgu.
Tretím liekom je riluzol, používaný pri ochorení motorických neurónov. V predklinických testoch vykazoval priaznivý vplyv na kognitívne funkcie a zníženie škodlivých zmien v mozgovom tkanive.
Očkovanie zatiaľ vedie
Spomedzi trojice sa ako najsilnejší kandidát javí vakcína proti pásovému oparu. Podľa doterajších pozorovaní mali očkovaní ľudia nižšie riziko vzniku demencie – približne o šestnásť percent. Okrem toho ide o prípravok s dlhoročnou bezpečnostnou históriou a jednoduchým dávkovaním.
Vedci teraz plánujú rozsiahle klinické štúdie, ktoré majú potvrdiť, či tieto zistenia platia aj v praxi a či môže očkovanie skutočne znížiť riziko alebo spomaliť priebeh ochorenia.
Nádej, ale aj opatrnosť
Odborníci upozorňujú, že hoci výsledky vyzerajú sľubne, ide zatiaľ o predbežné dáta. Lieky musia prejsť dôkladným klinickým testovaním, aby sa potvrdila ich účinnosť a bezpečnosť pri liečbe alebo prevencii Alzheimerovej choroby.
Napriek tomu ide o významný krok. Opätovné využitie už existujúcich liekov by mohlo výrazne urýchliť hľadanie účinnej terapie a znížiť náklady na vývoj. V čase, keď demencia postihuje milióny ľudí a stále na ňu neexistuje definitívna liečba, predstavuje tento prístup jednu z najzaujímavejších ciest v modernom výskume.
