Prečo máme neustále pocit, že ostatní sú úspešnejší než my?
Otvoríte Instagram alebo LinkedIn a máte pocit, že všetci ostatní žijú lepší život. Niekto práve cestuje, iného povýšili, ďalší si kúpil byt alebo rozbehol vlastný projekt. Medzitým sedíte doma a premýšľate, či náhodou niečo nerobíte zle.
Poznáte ten pocit, keď máte dojem, že všetci napredujú rýchlejšie než vy? Nie ste v tom sami, tento pocit má veľká časť ľudí, a nie je len otázka vášho myslenia. Prečo teda máme dojem, že ostatní sú úspešnejší než my?
Mozog sa prirodzene porovnáva
Psychológovia tento jav vysvetľujú ako sociálne porovnávanie. Ide o prirodzený mechanizmus, pomocou ktorého si vytvárame obraz o sebe – tým, že sa porovnávame s ostatnými. Problém však nastáva, keď sa porovnávame najmä s ľuďmi, ktorí sú na tom podľa nás lepšie. Výskum publikovaný v časopise Frontiers hovorí, že práve takzvané „upward comparisons“, teda porovnávanie sa s úspešnejšími, krajšími alebo schopnejšími ľuďmi, má priamy vplyv na naše sebavedomie. Čím častejšie sa s takýmito porovnaniami stretávame, tým skôr máme pocit, že zaostávame.
Sociálne siete a slovenský kontext
Kým v minulosti sme sa porovnávali hlavne s ľuďmi vo svojom okolí, dnes máme prístup k životom tisícov ľudí denne. Sociálne siete sú pritom ideálnym prostredím pre skreslený obraz reality. Aj na Slovensku to vyzerá podobne: v pracovnom prostredí môže jeden kolega zdieľať úspech na LinkedIne, zatiaľ čo desiatky ďalších o svojich bežných dňoch nepovedia nič. Vidíme teda len vrchol ľadovca, úspechy, a zabúdame, že pod hladinou je množstvo každodenných výziev.
Výskum ukazuje, že časté používanie sociálnych sietí zvyšuje vystavenie takýmto porovnaniam a zároveň súvisí s nižším sebavedomím a vyššími príznakmi úzkosti či depresie.
Problém nie je len v porovnávaní, ale v jeho extrémnosti
Dôležité nie je len to, že sa porovnávame, ale s kým sa porovnávame. Čím väčší rozdiel vnímame medzi sebou a druhým človekom, tým negatívnejší dopad má porovnanie na naše sebavedomie. Porovnať sa s kolegom z kancelárie je niečo iné než porovnať sa s influencerom, ktorý žije úplne iný život. Sociálne siete nás však často vystavujú tým najextrémnejším príkladom úspechu a náš mozog ich berie ako referenčnú normu.
Prečo to skresľuje náš pohľad na realitu?
Keď sa dlhodobo vystavujeme takémuto obsahu, vytvára sa skreslený obraz sveta. Máme pocit, že všetci ostatní napredujú rýchlejšie, majú viac peňazí alebo sú spokojnejší. V skutočnosti však porovnávame svoj bežný život s výberom najlepších momentov niekoho iného. A to nikdy nemôže byť férové porovnanie. Doplnkový zdroj z oblasti sociálnej psychológie (Festinger, 1954) potvrdzuje, že tieto porovnania sú prirodzené, ale často nespravodlivé voči nám samým.
Možno nejde o to, že zaostávame
Problém teda nie je v tom, že by sme boli menej úspešní. Možno je problém v tom, že máme neustále pred očami posunutý štandard. Ak každý deň vidíme extrémne úspechy, začne sa nám zdať, že sú normou. A všetko ostatné pôsobí ako nedostatok. Realita väčšiny ľudí je však oveľa obyčajnejšia, než sa zdá na obrazovke.
Záver
Pocit, že ostatní sú úspešnejší než my, nemusí byť odrazom reality. Môže byť výsledkom prostredia, v ktorom žijeme, sveta, kde vidíme najlepšie momenty cudzích životov oveľa častejšie než tie vlastné. Otázka teda neznie, či zaostávame. Ale či sa neporovnávame s obrazom, ktorý nikdy nebol úplne skutočný.
