Prelomový objav v ľudskom tele: Vedci našli viac než 1 700 doteraz neznámych proteínov
To, čo vedci dlhé roky označovali za „neužitočnú“ časť DNA, môže v skutočnosti skrývať úplne nový svet biologických procesov. Medzinárodný tím výskumníkov teraz objavil viac než 1 700 doteraz neznámych mikroskopických proteínov, ktoré vznikajú v častiach ľudského genómu, o ktorých sa predpokladalo, že nemajú významnú funkciu. Objav môže výrazne zmeniť pohľad na fungovanie ľudského tela aj na budúcu liečbu ochorení vrátane rakoviny.
Vedci sa zamerali na „temnú“ časť DNA
Po desaťročia sa veľká časť ľudskej DNA označovala ako takzvaná „junk DNA“, teda genetický materiál bez jasnej úlohy. Moderný výskum však postupne ukazuje, že práve tieto oblasti môžu byť oveľa dôležitejšie, než sa predpokladalo.
Vedci dnes hovoria o takzvanom „temnom genóme“ – oblastiach DNA, ktoré nefungujú ako klasické gény, no napriek tomu ovplyvňujú biologické procesy v tele. Najnovší výskum naznačuje, že tieto časti genómu dokonca vytvárajú vlastné špeciálne proteíny.
Výskumníci analyzovali tisíce genetických oblastí a miliardy dát z desiatok tisíc experimentov. Práve vďaka tomu sa im podarilo identifikovať 1 785 nových mikroproteínov, ktoré boli doteraz prehliadané.
Objavili novú triedu drobných proteínov
Mnohé z objavených molekúl sa výrazne líšia od klasických proteínov. Sú menšie, nezvyčajné a ich funkcia zatiaľ nie je úplne jasná. Vedci im preto dali nové označenie „peptideiny“.
Tieto drobné molekuly sa síce správajú podobne ako proteíny, no zatiaľ nie je isté, akú úlohu v tele presne zohrávajú. Niektoré z nich však už teraz vzbudzujú veľký záujem odborníkov.
Výskumný tím napríklad objavil jeden konkrétny peptidein, ktorý zrejme pomáha rakovinovým bunkám prežívať. Keď ho vedci počas laboratórnych testov deaktivovali, rast rakovinových buniek sa výrazne spomalil.
Objav môže pomôcť pri liečbe chorôb
Vedci veria, že nový objav môže v budúcnosti otvoriť dvere k úplne novým typom liečby. Keďže ide o doposiaľ nepreskúmanú vrstvu ľudského genómu, môže obsahovať mechanizmy súvisiace nielen s rakovinou, ale aj so srdcovo-cievnymi či neurologickými ochoreniami.
Odborníci zároveň upozorňujú, že ide len o začiatok. Väčšina novoobjavených peptideinov je stále veľkou neznámou a ich funkcie budú musieť potvrdiť ďalšie štúdie.
Aj napriek tomu však vedci hovoria o jednom z najzaujímavejších biologických objavov posledných rokov. Ukazuje totiž, že ľudská DNA môže byť omnoho zložitejšia, než sme si doteraz mysleli.
Výskum trval tisíce hodín
Za objavom stojí rozsiahla medzinárodná spolupráca vedcov z viacerých krajín. Výpočty a analýzy údajov zabrali približne 20-tisíc hodín výpočtového času a zahŕňali spracovanie viac ako 3,7 miliardy dátových bodov.
Výsledky štúdie boli publikované v prestížnom vedeckom časopise Nature. Odborníci veria, že ďalšie roky výskumu môžu priniesť ešte viac prekvapivých objavov ukrytých v takzvanej „temnej“ časti ľudského genómu.
