Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2278 – prvý digitálny fotoaparát vážil ako hriankovač a fény vznikli vďaka vysávačom

Aj dnešná nádielka zaujímavostí dokazuje, že svet je plný prekvapení. Dozviete sa, prečo belgické Antverpy patria medzi najkrajšie mestá Európy, ako vznikol prvý digitálny fotoaparát, prečo boli vysávače kedysi spojené so sušením vlasov, čím sú výnimočné bieluhy belugy a prečo vedci tvrdia, že ľudský mozog dokáže uchovať neuveriteľné množstvo informácií.

Fakt č. 1: Antverpy

Antverpy sú druhým najväčším mestom Belgicka a už stáročia patria medzi najvýznamnejšie obchodné centrá Európy. Preslávili sa najmä obchodom s diamantmi, jedným z najväčších prístavov na kontinente a bohatou históriou, ktorá je dodnes viditeľná na každom kroku. Historické centrum s námestím Grote Markt, majestátnou Katedrálou Panny Márie či dielami slávneho maliara Petra Paula Rubensa patrí medzi najväčšie lákadlá mesta.

Zaujímavosťou je aj spojenie histórie s modernou architektúrou. Ikonická budova prístavnej správy Port House vznikla nad bývalou hasičskou stanicou a svojím futuristickým vzhľadom pripomína obrovský diamant alebo vesmírnu loď. Mimoriadnu pozornosť si zaslúži aj železničná stanica Antwerpen-Centraal, ktorá býva pravidelne označovaná za jednu z najkrajších staníc na svete a svojou výzdobou pripomína skôr honosnú katedrálu než dopravný uzol.

Fakt č. 2: Prvý digitálny fotoaparát

Mnohí si myslia, že digitálne fotoaparáty sa objavili až v 90. rokoch, no ich história siaha oveľa ďalej. Prvý plne funkčný digitálny fotoaparát zostrojil v rokoch 1974 až 1975 americký inžinier Steve Sasson počas práce pre spoločnosť Kodak. Jeho zariadenie malo veľkosť približne hriankovača, vážilo niekoľko kilogramov a vzniklo kombináciou rôznych existujúcich súčiastok vrátane filmovej kamery Kodak.

Fotoaparát dokázal vytvoriť digitálny čiernobiely záber s rozlíšením iba 0,01 megapixela a uloženie jedinej fotografie na magnetickú pásku trvalo približne 20 sekúnd. Hoci išlo o prelomový technologický úspech, vedenie spoločnosti Kodak sa obávalo, že digitálna technológia by mohla ohroziť predaj klasických filmov. Vynález preto zostal dlhé roky ukrytý pred verejnosťou, čo sa neskôr považovalo za jednu z najväčších premárnených príležitostí v histórii technológií.

Fakt č. 3: Vysávače a fény

Prvé sušiče vlasov vyzerali úplne inak než tie, ktoré používame dnes. V roku 1888 francúzsky vynálezca Alexandre F. Godefroy predstavil veľký stacionárny sušič, ktorý privádzal teplý vzduch cez rozmernú kapucňu nasadenú na hlavu zákazníka. Takéto zariadenia sa používali najmä v kaderníckych salónoch a boli napojené na zdroj tepla.

Keď sa začali rozširovať prvé prenosné vysávače, ich majitelia objavili nečakané využitie. Mnohé modely totiž okrem nasávania vzduchu vyfukovali vzduch aj zadnou časťou. Po pripojení vhodného nadstavca ich ľudia používali ako improvizované fény na sušenie vlasov. Výrobcovia neskôr využili podobný princíp prúdenia vzduchu pri vývoji prvých komerčných fénov, ktoré sa na trhu objavili v 20. rokoch minulého storočia. Až v 50. rokoch sa však podarilo vytvoriť ľahšie a praktickejšie modely podobné tým dnešným.

Fakt č. 4: Bieluhy

Bieluhy nepatria medzi najrýchlejšie veľryby, no napriek tomu sú mimoriadne zdatnými plavcami. Ich maximálna rýchlosť dosahuje približne 22 kilometrov za hodinu, čo je približne polovica rýchlosti kosatiek. Ich skutočnou prednosťou však nie je rýchlosť, ale vytrvalosť.

Každé leto migrujú desaťtisíce bieluh do kanadského Hudsonovho zálivu, kde sa kŕmia, privádzajú na svet mláďatá a využívajú teplejšie vody. Počas týchto ciest prekonávajú tisíce kilometrov. Okrem toho dokážu zostať pod hladinou až približne 25 minút a ponoriť sa do hĺbky okolo 800 metrov. Zaujímavosťou je aj to, že sa často pohybujú po chrbte, čo im uľahčuje orientáciu pod ľadovou pokrývkou Arktídy.

Fakt č. 5: Pamäť mozgu

Aj keď máme občas pocit, že neustále niečo zabúdame, kapacita ľudského mozgu je podľa vedcov oveľa väčšia, než si dokážeme predstaviť. Odhady hovoria, že mozog môže uchovať približne 2,5 petabajtu informácií. To zodpovedá približne 2,5 milióna gigabajtov dát alebo stovkám rokov nepretržitého prehrávania televízneho obsahu.

Dôvodom, prečo si napriek tomu nepamätáme všetko, nie je nedostatok miesta, ale spôsob, akým mozog informácie spracúva. Výskumy ukazujú, že údaje si zapamätáme oveľa lepšie, keď ich aktívne pochopíme, opakovane používame alebo si ich spájame s predchádzajúcimi vedomosťami. Pravidelným opakovaním sa posilňujú spojenia medzi nervovými bunkami, vďaka čomu sa uložené informácie vybavujú jednoduchšie.

Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!

Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5