Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2337 – hviezdice nemajú mozog a vnútorné jadro Zeme objavila žena
Príroda aj veda neustále prinášajú fascinujúce objavy, ktoré dokážu prekvapiť aj tých najväčších zvedavcov. Vedeli ste, že morské hviezdice nemajú mozog, kosatky spia iba jednou polovicou mozgu alebo že podobu zemského jadra pomohla odhaliť dánska vedkyňa? Pripravili sme pre vás ďalších päť zaujímavostí, ktoré vám spríjemnia chvíľu pri káve.
Fakt č. 1: Kosatky
Kosatky patria medzi najinteligentnejšie morské cicavce, no ich spánok vyzerá úplne inak ako u ľudí. Nikdy nezaspia celým mozgom naraz. Počas odpočinku vždy spí iba jedna polovica mozgu, zatiaľ čo druhá zostáva aktívna.
Vďaka tomu môžu pravidelne vyplávať na hladinu, aby sa nadýchli, a zároveň si udržiavajú prehľad o svojom okolí. Často pritom nechávajú otvorené jedno oko, ktoré zodpovedá bdelej polovici mozgu.
Kosatky sú zároveň vrcholovými predátormi. Dospelé jedince nemajú vo voľnej prírode prirodzených nepriateľov a žijú v pevných rodinných skupinách nazývaných pody. Tie môžu tvoriť až približne 40 jedincov, ktorí spolu lovia, cestujú aj vychovávajú mláďatá počas celého života.
Fakt č. 2: Morské hviezdice
Morské hviezdice patria medzi najzaujímavejšie morské živočíchy. Na rozdiel od väčšiny zvierat totiž nemajú mozog ani centrálny riadiaci orgán nervovej sústavy.
Namiesto toho využívajú rozvetvenú nervovú sieť, ktorá sa rozprestiera z centrálneho nervového prstenca do každého ramena. Vďaka tomu môže každé rameno reagovať na podnety samostatne, pričom všetky spolupracujú ako jeden celok.
Hoci hviezdice nemajú mozog, dokážu veľmi citlivo vnímať dotyk, svetlo aj chemické látky vo vode. Táto sústava im umožňuje vyhľadávať potravu, orientovať sa v prostredí, unikať pred nebezpečenstvom a efektívne sa pohybovať po morskom dne.
Fakt č. 3: Inge Lehmann
Dánska geofyzička Inge Lehmann patrí medzi vedcov, ktorí výrazne zmenili naše poznanie planéty. Počas svojej kariéry analyzovala zemetrasenia a skúmala šírenie seizmických vĺn vo vnútri Zeme.
Pri skúmaní zemetrasenia na Novom Zélande v roku 1929 si všimla nezvyčajné správanie seizmických vĺn. Na základe ich pohybu vyslovila odvážnu hypotézu, že Zem nemá iba tekuté vonkajšie jadro, ale aj pevné vnútorné jadro.
Jej objav bol spočiatku prijímaný opatrne, no ďalšie výskumy ho v roku 1970 potvrdili. Rozhranie medzi vonkajším a vnútorným jadrom dnes nesie názov Lehmannovej diskontinuita na jej počesť.
Fakt č. 4: Piatok
Anglický názov Friday pochádza zo staroanglického slova Frīġedæġ, ktoré znamená „Frigin deň“. Frigg bola anglosaskou podobou severskej bohyne spájanej s láskou, manželstvom a rodinou.
Pri tvorbe názvov dní sa Anglosasi inšpirovali rímskou tradíciou, v ktorej bol tento deň zasvätený bohyni Venuši. Preto sa meno Frigg spojilo práve s piatkom.
Podobný pôvod majú aj názvy piatka v ďalších germánskych jazykoch. Nájdeme ho napríklad v nemčine (Freitag) či holandčine (Vrijdag), kde sa dodnes zachoval rovnaký historický základ.
Fakt č. 5: Petabajt
Väčšina ľudí pozná jednotky ako megabajt, gigabajt alebo terabajt. Oveľa menej známy je však petabajt, ktorý predstavuje až 1 024 terabajtov.
Predstaviť si takéto množstvo dát nie je jednoduché. Pevný disk s kapacitou jedného petabajtu by dokázal uložiť približne 13 rokov nepretržitého HD videa.
Ešte pôsobivejší je príklad s kapacitou 50 petabajtov. Podľa odhadov by na takýto disk bolo možné uložiť všetky písomné diela vytvorené ľudstvom od začiatku zaznamenanej histórie vo všetkých jazykoch sveta.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
