Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2318 – Isaac Newton zažil prelomové obdobie počas moru a Emma Watson bojovala o svoju životnú úlohu
Svetový deň slonov, jedno z najproduktívnejších období Isaaca Newtona či cesta Emmy Watson k úlohe Hermiony Grangerovej. Aj dnes sme pre vás pripravili päť zaujímavostí z rôznych oblastí, ktoré možno poznáte, no niektoré vás pravdepodobne prekvapia. Vedeli ste napríklad, podľa koho dostala streda svoje pomenovanie v angličtine alebo čo všetko pomáha komárom nájsť človeka?
Fakt č. 1: Svetový deň slonov
Každoročne 12. augusta si pripomíname Svetový deň slonov, ktorého cieľom je upozorniť na problémy, ktorým tieto majestátne zvieratá čelia. Myšlienka vznikla počas práce kanadských filmárov Patricie Sims a Michaela Clarka, ktorí v roku 2010 odcestovali do Thajska. Pri nakrúcaní sa spojili s organizáciou Elephant Reintroduction Foundation, založenou v roku 2002 z iniciatívy thajskej kráľovnej Sirikit. Organizácia sa venuje najmä rehabilitácii slonov žijúcich v zajatí a ich návratu do prirodzeného prostredia.
Práve počas tejto spolupráce sa v roku 2011 zrodila myšlienka vytvoriť medzinárodný deň venovaný slonom. Prvý Svetový deň slonov sa konal 12. augusta 2012 a jeho začiatok sprevádzalo uvedenie dokumentárneho filmu Return to the Forest. Postupne sa k iniciatíve pridalo viac ako sto organizácií po celom svete. Deň dnes upozorňuje najmä na stratu prirodzeného prostredia, pytliactvo, konflikty medzi ľuďmi a slonmi či podmienky, v ktorých niektoré slony žijú v zajatí.
Fakt č. 2: Newton
Isaac Newton získal v roku 1664 štvorročné štipendium na Cambridgeskej univerzite, no už nasledujúci rok jeho štúdium prerušila veľká morová epidémia. Univerzita zatvorila svoje brány a Newton sa vrátil do rodinného sídla Woolsthorpe Manor. Namiesto toho, aby ho prestávka vo vzdelávaní zabrzdila, využil čas na samostatné premýšľanie a vedeckú prácu. Obdobie rokov 1665 a 1666 sa neskôr začalo označovať za mimoriadne tvorivú etapu jeho života.
Práve s pobytom vo Woolsthorpe sa spája aj známy príbeh o padajúcom jablku, ktoré malo Newtona priviesť k úvahám o gravitácii. Neznamená to, že mu po zásahu jablkom okamžite napadol gravitačný zákon, ako niekedy naznačuje populárna legenda. Pozorovanie padajúceho ovocia však podľa neskorších svedectiev skutočne zohralo úlohu v jeho premýšľaní o sile, ktorá priťahuje predmety k Zemi. Newton sa napokon na Cambridge vrátil a už ako 27-ročný získal prestížne miesto profesora matematiky.
Fakt č. 3: Emma Watson
Emma Watson túžila po herectve už od detstva a ako mladé dievča navštevovala oxfordskú pobočku Stagecoach Theatre Arts, kde sa venovala herectvu, spevu a tancu. Napriek tomu pred filmovou sériou o Harrym Potterovi nemala žiadne profesionálne herecké skúsenosti. Keď sa začalo hľadať obsadenie pre prvý film, k účasti na konkurze ju povzbudili jej učitelia.
Získať úlohu Hermiony Grangerovej však nebolo otázkou jediného vystúpenia pred kamerou. Watson absolvovala viacero kôl konkurzu, kým ju tvorcovia definitívne vybrali. Úloha jej napokon zásadne zmenila život a z dovtedy neznámej školáčky sa stala jedna z najznámejších mladých herečiek svojej generácie. Ani počas nakrúcania však vzdelávanie neodsunula bokom. Mladí herci mali na pľaci zabezpečené doučovanie, ktoré mohlo zabrať až päť hodín denne, aby dokázali skĺbiť filmovanie so školskými povinnosťami.
Fakt č. 4: Streda
Anglické slovo Wednesday má korene v období dávno pred príchodom kresťanstva do Anglicka. Pochádza zo staroanglického výrazu Wōdnesdæg, ktorý možno preložiť ako „Wodenov deň“. Woden bol významným božstvom germánskej tradície a býva stotožňovaný so severským bohom Odinom.
Zaujímavé je, že rôzne európske jazyky zachovali v pomenovaní toho istého dňa odkaz na odlišné božstvo. Rimania spájali tento deň s Merkúrom a jeho meno sa zachovalo v románskych jazykoch. Preto sa streda po francúzsky nazýva mercredi, po španielsky miércoles a po taliansky mercoledì. Názvy dní v týždni tak dodnes ukrývajú stopy dávnych náboženstiev a kultúr, hoci si ich pri každodennom používaní už takmer neuvedomujeme.
Fakt č. 5: Komáre
Komáre majú prekvapivo prepracovaný systém, pomocou ktorého vyhľadávajú svojich hostiteľov. Jedným z dôležitých signálov je oxid uhličitý, ktorý vydychujeme. Keď ho samička komára zachytí, môže sa podľa neho orientovať smerom k potenciálnemu zdroju krvi. Keď sa priblíži, využíva aj ďalšie podnety, napríklad telesné pachy, látky obsiahnuté v pote či teplo.
Zaujímavé sú aj ich letové schopnosti. Hoci veľa druhov komárov zostáva pomerne blízko miesta, kde sa vyliahli, niektoré druhy dokážu za vhodných podmienok prekonať podstatne väčšie vzdialenosti. Samotné pomenovanie mosquito pochádza zo španielčiny a portugalčiny a doslova znamená „malá mucha“. Napriek nenápadným rozmerom patria komáre k živočíchom s mimoriadne účinnými zmyslovými mechanizmami na vyhľadávanie hostiteľov.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
