Zaujímavosti ku káve, ktoré ti rozšíria obzory #2334 – prečo sa deviaty mesiac volá podľa sedmičky a čo vás môže prekvapiť na usmiatej quokke
Niektoré veci považujeme za také samozrejmé, že sa nad ich pôvodom ani nezamýšľame. Napríklad názvy mesiacov používame celý život, hoci jeden z nich v sebe ukrýva pozostatok kalendára, ktorý už dávno neplatí. Aj zvieratá nás môžu oklamať prvým dojmom – quokka sa preslávila fotografiami, na ktorých vyzerá, akoby sa neustále usmievala, no stále ide o divoké zviera schopné brániť sa. V dnešných zaujímavostiach sa pozrieme aj na tradíciu januára bez alkoholu, záhadný pôvod tofu a na ľudský jazyk, ktorý má pri trávení aj starostlivosti o ústnu dutinu oveľa významnejšiu úlohu, než by sa mohlo zdať.
Fakt č. 1: Suchý január
Dry January, teda január bez alkoholu, sa v posledných rokoch stal známou výzvou, pri ktorej sa ľudia po sviatočnom období na celý mesiac vzdajú alkoholických nápojov. Oficiálna kampaň organizácie Alcohol Change UK vznikla v roku 2013, samotná myšlienka však siaha oveľa hlbšie do minulosti.
Podobná iniciatíva sa objavila vo Fínsku už počas druhej svetovej vojny. V roku 1942 tam bola spustená kampaň známa ako „Sober January“, teda triezvy január. Krajina sa nachádzala vo vojnovom období a cieľom bolo obmedziť spotrebu alkoholu a šetriť zdroje potrebné inde. Výzva bola propagovaná prostredníctvom novín a časopisov a osobitná pozornosť sa venovala aj ľuďom slúžiacim v armáde.
Hoci dnešný Dry January vznikol v úplne iných podmienkach a jeho cieľom je predovšetkým povzbudiť ľudí, aby sa zamysleli nad svojím vzťahom k alkoholu, nie je teda úplne moderným nápadom. Jeho historického predchodcu možno nájsť už pred viac ako 80 rokmi.
Fakt č. 2: September
Názov september v sebe ukrýva malú kalendárnu zvláštnosť. Je odvodený od latinského slova septem, teda sedem. Dnes však september poznáme ako deviaty mesiac roka. Ako sa teda sedmička dostala do jeho názvu?
V starom rímskom kalendári sa rok začínal marcom, a september preto skutočne pripadal na siedme miesto. Názov bol vtedy úplne logický. Neskoršie kalendárne zmeny však posunuli začiatok roka a január s februárom sa dostali pred marec. September sa tým posunul na deviate miesto, jeho pôvodný názov však zostal.
Zmenil sa aj počet jeho dní. V starších podobách rímskeho kalendára mal september 29 dní. Pri reforme kalendára spojenej s Júliom Cézarom v roku 46 pred n. l. získal podobu s 30 dňami, ktorú poznáme dodnes.
Starovekí Rimania navyše jednotlivé mesiace spájali s bohmi. So septembrom bol spájaný Vulkán, rímsky boh ohňa, kováčstva a remesiel pracujúcich s ohňom.
Fakt č. 3: Quokka
Quokka sa vďaka sociálnym sieťam preslávila ako „najšťastnejšie zviera na svete“. Tvar jej tváre totiž na fotografiách často vytvára dojem širokého úsmevu. Milý vzhľad však môže byť trochu zavádzajúci. Quokka je stále divoké zviera a v prípade ohrozenia sa dokáže účinne brániť.
Na nohách má ostré pazúry a pri nevhodnom kontakte môže človeka poškriabať alebo pohrýzť. Na austrálskom ostrove Rottnest, ktorý je populáciou quokk známy, preto platí jednoduché pravidlo – zvieratá je najlepšie obdivovať z primeranej vzdialenosti a nesnažiť sa ich chytať či kŕmiť.
Zaujímavé je, že medzi sebou bývajú quokky prevažne pokojné. Samce zvyčajne nebojujú o samice, potravu ani vodu, hoci ku konfliktu môže občas dôjsť napríklad o vhodné miesto na odpočinok v tieni.
Ich popularita tak vytvára trochu paradoxnú situáciu. Hoci quokky vyzerajú na fotografiách mimoriadne priateľsky a ich „úsmev“ z nich urobil internetové celebrity, nemali by sme zabúdať, že nejde o domestikované zvieratá.
Fakt č. 4: Tofu
Tofu patrí k potravinám, ktoré si dnes spájame predovšetkým s ázijskou kuchyňou, jeho presný pôvod je však opradený viacerými príbehmi. Isté je najmä to, že jeho história sa začala v Číne a odtiaľ sa postupne rozšírilo do ďalších častí Ázie.
Jedna legenda pripisuje jeho vznik čínskemu princovi Liu Anovi, ktorý sa údajne zaoberal hľadaním spôsobu, ako dosiahnuť nesmrteľnosť. Iná teória tvrdí, že Číňania sa mohli inšpirovať spôsobom, akým Mongoli zrážali mlieko pri výrobe syra, a podobný postup následne aplikovali na sójové mlieko.
Oveľa prozaickejšie vysvetlenie hovorí o náhode. Podľa tejto predstavy mohol niekto pridať k rozomletým sójovým bôbom alebo sójovému mlieku látku obsahujúcu soli, ktorá spôsobila jeho zrazenie. Princíp výroby tofu totiž spočíva práve v zrážaní sójového mlieka a následnom lisovaní vzniknutej hmoty do blokov.
Z Číny sa tofu dostalo aj do Japonska, pričom k jeho šíreniu významne prispeli budhistickí mnísi. Postupom času prekročilo hranice Ázie a dnes je bežne dostupné po celom svete. Dokonca má aj svoj vlastný deň – National Tofu Day, ktorý sa vo Veľkej Británii pripomína 1. septembra.
Fakt č. 5: Jazyk
Jazyk nevnímame iba chute a nepomáha nám iba rozprávať. Je to mimoriadne pohyblivý svalový orgán, ktorý zohráva dôležitú úlohu už v prvých fázach trávenia. Pri jedení presúva potravu v ústach, pomáha ju dostať medzi zuby, mieša ju so slinami a následne z nej vytvára sústo pripravené na prehltnutie.
Pri prehĺtaní jazyk posúva sústo smerom do hltana, odkiaľ pokračuje do pažeráka a následne do žalúdka. Bez presne koordinovaných pohybov jazyka by preto bolo obyčajné jedenie podstatne komplikovanejšie.
Jeho členitý povrch zároveň vytvára vhodné prostredie pre množstvo mikroorganizmov. V ústnej dutine žijú stovky druhov baktérií a veľká časť z nich sa môže nachádzať práve na povrchu jazyka. Mnohé sú prirodzenou súčasťou ústneho mikrobiómu, pri nedostatočnej hygiene sa však môže narušiť ich rovnováha a vzniknúť napríklad nepríjemný dych či povlak.
Pre zdravie ústnej dutiny preto nie je dôležité iba čistenie zubov. Svoju úlohu zohráva aj primeraná hygiena jazyka, dostatočný príjem vody, vyvážená strava a pravidelné preventívne prehliadky u zubára.
Ak chcete vedieť viac, prečítajte si predošlú časť!
Zdroj1 Zdroj2 Zdroj3 Zdroj4 Zdroj5
