Na Antarktíde pribudlo 695 miliárd ton ľadu. Vedci vysvetlili tento paradox
Dlhodobé ubúdanie antarktického ľadu sa na niekoľko rokov vydalo nečakaným smerom. Medzi rokmi 2021 a 2023 zaznamenal ľadový štít prírastok približne 695 miliárd ton. Nešlo však o zvrátenie klimatického trendu. Vedci teraz podrobnejšie vysvetlili, čo za mimoriadnym obdobím stálo.
Výskum publikovaný v časopise Nature ukazuje na prekvapivé prepojenie medzi Antarktídou a tropickými oceánmi vzdialenými tisíce kilometrov. Nezvyčajne teplá voda v tropickej oblasti zmenila prúdenie atmosféry takým spôsobom, že do východnej Antarktídy začalo smerovať viac vlhkosti. Výsledkom bolo mimoriadne intenzívne sneženie.
Dlhodobý trend sa na chvíľu otočil
Antarktída počas uplynulých dvoch desaťročí strácala v priemere približne 140,5 miliardy ton ľadu ročne. Obdobie rokov 2021 až 2023 preto predstavovalo výraznú odchýlku.
Prírastok okolo 695 miliárd ton bol podľa výskumníkov najväčším nárastom hmotnosti antarktického ľadového štítu zaznamenaným satelitnými misiami GRACE.
Vedci pri hľadaní príčiny skombinovali satelitné merania gravitácie, údaje o množstve snehu zachované v ľadových jadrách a počítačové modely atmosféry. Stopa ich napokon zaviedla ďaleko od samotného južného pólu.
Zmena sa začala tisíce kilometrov od Antarktídy
V rokoch 2021 až 2023 zostávala mimoriadne teplá oblasť oceánu na rozhraní západného tropického Pacifiku a východného Indického oceánu. Práve toto oteplenie ovplyvnilo rozsiahle atmosférické prúdenie.
Vzniknuté zmeny sa postupne preniesli až do vysokých južných zemepisných šírok a ovplyvnili tlakové pomery pri východnej Antarktíde.
Do oblasti sa následne dostávalo väčšie množstvo vlhkého vzduchu z Indického oceánu. Významnú úlohu zohrávali takzvané atmosférické rieky, teda dlhé a pomerne úzke pásy atmosféry schopné prenášať obrovské množstvo vodnej pary.
Keď sa vlhkosť dostala nad mrazivý kontinent, priniesla výdatné sneženie. Najvýraznejší efekt vedci zaznamenali v oblasti Queen Mary Land a Wilkes Land vo východnej Antarktíde.
Nešlo jednoducho o viac vlhkosti v teplejšom svete
Výskumníci skúmali aj to, do akej miery možno nezvyčajné sneženie vysvetliť všeobecným nárastom vlhkosti atmosféry spôsobeným globálnym otepľovaním.
Podľa ich výsledkov predstavoval tento vplyv približne 9 percent zaznamenanej odchýlky v množstve snehu. Hlavným vysvetlením konkrétneho prírastku tak boli predovšetkým zmeny atmosférickej cirkulácie súvisiace s tropickým oceánom.
Podobné dlhšie obdobia oteplenia tejto tropickej oblasti sa podľa výskumu môžu objavovať približne raz za desaťročie. Vzdialené oceánske podmienky tak môžu na niekoľko rokov výrazne ovplyvniť množstvo snehu padajúceho na opačnom konci planéty.
Antarktída sa napriek tomu dlhodobo zmenšuje
Hoci číslo 695 miliárd ton pôsobí obrovsky, neznamená to, že antarktický ľadový štít prestal ubúdať alebo že sa dlhodobý trend obrátil.
Západná Antarktída naďalej stráca ľad a ohrozené zostávajú aj niektoré ľadovce vo východnej časti kontinentu. Teplejšia oceánska voda môže zospodu narúšať ľadové šelfy a urýchľovať presun ľadu z pevniny do oceánu.
Nezvyčajné obdobie rokov 2021 až 2023 tak ukazuje predovšetkým to, aký prepojený je klimatický systém Zeme. Zmena teploty oceánu v trópoch dokáže cez atmosféru ovplyvniť množstvo snehu na kontinente vzdialenom tisíce kilometrov.
