Vedci objavili u psov schopnosť spojenú s ľudskou rečou. Doteraz ju poznali iba u ľudí
Pes nemusí poznať význam slova, aby jeho mozog dokázal zachytiť určité pravidelnosti v ľudskej reči. Experiment maďarských vedcov ukázal, že pri rozdeľovaní neprerušovaného prúdu zvukov môžu psy venovať väčšiu pozornosť spoluhláskam než samohláskam. Podobná preferencia bola pritom doteraz preukázaná iba u ľudí.
Psy počúvali slová, ktoré nič neznamenali
Vedci z Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti skúmali, ako si psí mozog poradí s rečou, v ktorej nie sú počuteľné hranice medzi jednotlivými slovami.
Do experimentu zapojili 20 dospelých psov a rovnaký počet ľudí. Účastníkom prehrávali súvislé nahrávky vytvorené z umelých trojslabičných slov, ktoré nemali žiadny význam. Medzi jednotlivými „slovami“ neboli prestávky, takže ich nebolo možné jednoducho rozlíšiť podľa ticha.
V jednej verzii nahrávky sa pravidelne opakovali určité kombinácie spoluhlások, v ďalšej rovnakú úlohu plnili samohlásky. Vedci pripravili aj nahrávku, v ktorej boli slabiky premiešané bez pravidelného vzorca.
Počas počúvania zaznamenávali elektrickú aktivitu mozgu pomocou elektród umiestnených na hlave.
Psí mozog si viac všímal spoluhlásky
Samohlásky sú pri reči akusticky výraznejšie, napriek tomu psy reagovali silnejšie na vzorce vytvorené spoluhláskami. Ich mozgová aktivita sa zosúladila s rytmom trojslabičných jednotiek práve vtedy, keď ich určovalo pravidelné opakovanie spoluhlások.
Podobnú preferenciu prejavili aj ľudia. U nich však mozog dokázal výraznejšie sledovať aj vzorce založené na samohláskach.
Výsledok je zaujímavý preto, že v mnohých ľudských jazykoch práve spoluhlásky často poskytujú dôležitejšiu informáciu o tom, ktoré konkrétne slovo počujeme. Podľa vedcov môžu psy vďaka dlhodobému kontaktu s ľudskou rečou zachytávať, ktoré zvuky sú pri jej spracovaní užitočnejšie.
Neznamená to, že psy rozumeli „slovám“
Experiment nepreukázal, že by si psy vymyslené slová osvojili alebo im pripisovali význam. Ukázal však, že ich mozog dokáže v neprerušenom toku reči rozpoznávať opakujúce sa zvukové jednotky.
Medzi ľuďmi a psami zostáva aj dôležitý rozdiel. Ľudský mozog spracúva jednotlivé hlásky ako samostatné jednotky oveľa výraznejšie, zatiaľ čo pri psoch sa ako základná jednotka javí skôr celá slabika.
Schopnosť sa objavila aj u psov s odlišným detstvom
Vedcov zaujímalo aj to, či je pre vznik tejto schopnosti nevyhnutné počúvať ľudskú reč už od prvých týždňov života. Časť sledovaných psov vyrastala v prostredí plnom ľudskej reči pred dovŕšením 12 týždňov, ďalšie sa do takéhoto prostredia dostali neskôr.
Preferencia spoluhlások sa objavila v oboch skupinách. Intenzívny kontakt s ľudskou rečou počas úplne prvých týždňov života preto nemusí byť rozhodujúci, hoci počet skúmaných zvierat bol príliš malý na definitívne závery.
Vedci chcú ďalej zisťovať, kedy presne sa táto schopnosť u psov vytvára. Zaujímavé by mohlo byť aj porovnanie s vlkmi, ktoré by pomohlo odhaliť, či má táto vlastnosť starší evolučný pôvod, alebo súvisí s tisíckami rokov spolužitia psov s ľuďmi.
