Po viac ako storočí pribudol nový druh tučniaka. Vedci ho našli na odľahlých ostrovoch
Na prvý pohľad ich od ostatných tučniakov svojho rodu takmer nemožno rozoznať. Vtáky žijúce na odľahlých Kerguelenových ostrovoch však podľa novej genetickej analýzy predstavujú samostatný druh. Dostal vedecké meno Pygoscelis kerguelensis a jeho rozpoznanie prinieslo zároveň prvý opis nového druhu tučniaka za viac ako storočie.
Medzinárodný tím vedcov navyše zistil, že doterajšie predstavy o tučniakoch oslíkovitých boli príliš jednoduché. Namiesto jediného druhu s viacerými poddruhmi podľa nich existujú štyri geneticky odlišné druhy.
Rozhodujúcu odpoveď priniesla DNA
O presnom rozdelení týchto tučniakov sa medzi odborníkmi diskutovalo celé desaťročia. Tentoraz vedci preskúmali celé genómy 64 jedincov z desiatich hniezdnych kolónií, čím pokryli takmer celý areál ich výskytu. Okrem DNA porovnávali aj vzhľad, hlasové prejavy, potravu či spôsob života jednotlivých populácií.
Výsledky ukázali jasné rozdiely medzi štyrmi líniami. Nový juhovýchodný druh žije na Kerguelenových ostrovoch, zatiaľ čo ďalšie sa vyskytujú napríklad v Antarktíde, pri Južnej Amerike či na ďalších subantarktických ostrovoch.
Vedci odhadujú, že jednotlivé druhy sa začali od seba oddeľovať približne pred 300 000 až 500 000 rokmi. K ich postupnému osamostatneniu prispeli veľké vzdialenosti medzi kolóniami aj prírodné bariéry v Južnom oceáne.
Pomohlo im aj to, že nie sú vyberavé
Dôležitú úlohu mohol zohrať spôsob, akým si tieto tučniaky hľadajú potravu. Dokážu loviť rôzne druhy rýb, kril či hlavonožce, a preto nemusia za potravou pravidelne putovať na veľké vzdialenosti. Zároveň sa opakovane vracajú na rovnaké miesta hniezdenia.
Jednotlivé skupiny tak zostávali pomerne izolované a počas tisícok generácií sa prispôsobovali miestnym podmienkam. Genetické rozdiely dnes možno nájsť napríklad v génoch súvisiacich s tvorbou tepla, ukladaním tukov, potápaním alebo získavaním energie.
Novému druhu môže hroziť problém
Objav zároveň upozornil na budúcnosť tučniakov žijúcich na izolovaných ostrovoch. Klimatické modely naznačujú, že viaceré subantarktické populácie by mohli do polovice storočia prísť o veľkú časť vhodných podmienok vo svojom súčasnom prostredí. Presun na iné miesto pritom nemusí byť jednoduchý, pretože okolité ostrovy sú od seba značne vzdialené.
Výnimkou môže byť južný druh žijúci v Antarktíde, ktorému by meniace sa podmienky mohli umožniť rozšíriť svoj areál. Nové rozdelenie tučniakov na štyri samostatné druhy je preto dôležité nielen pre ich klasifikáciu, ale aj pre presnejšie posudzovanie toho, ktoré populácie budú v budúcnosti potrebovať najväčšiu ochranu.
