Veľké psy starnú rýchlejšie než malé. Vedci zistili, čo sa deje v ich DNA
Nemecká doga a čivava patria k rovnakému živočíšnemu druhu, no ich priemerná dĺžka života sa môže výrazne líšiť. Kým niektoré malé plemená sa dožívajú aj vysokého veku, veľké psy často starnú podstatne rýchlejšie. Vedci teraz získali nové poznatky, ktoré by mohli pomôcť tento rozdiel vysvetliť.
Výskumníci z Arizonskej štátnej univerzity analyzovali krvné vzorky 894 psov zapojených do dlhodobého projektu Dog Aging Project. Zamerali sa na drobné chemické zmeny v DNA, ktoré súvisia s biologickým starnutím organizmu.
Výsledky publikované v časopise Science naznačujú, že väčšie psy starnú na molekulárnej úrovni rýchlejšie než menšie plemená.
Biologický vek nemusí zodpovedať skutočnému veku
Vedci skúmali proces nazývaný metylácia DNA. Ide o chemické značky, ktoré ovplyvňujú aktivitu génov a ktorých rozloženie sa počas života postupne mení.
Na základe týchto zmien vytvorili takzvané epigenetické hodiny, pomocou ktorých dokázali odhadovať biologický vek psov.
Ukázalo sa, že zvieratá s vyšším biologickým vekom, než by zodpovedalo ich skutočnému veku, mali aj vyššie riziko úmrtia.
Pri porovnaní rôzne veľkých psov sa zároveň potvrdilo, že väčšie plemená vykazovali rýchlejšie epigenetické starnutie.
Dôležitú úlohu môžu zohrávať takzvané skákajúce gény
Výskumníci si všimli aj zmeny v častiach DNA označovaných ako transpozóny, ktoré sú známe aj pod názvom skákajúce gény.
Tieto genetické úseky sa za určitých okolností môžu presúvať v rámci genómu. Chemické značky ich pomáhajú udržiavať pod kontrolou, no pri ich úbytku môže aktivita transpozónov narastať.
To môže prispievať k poškodeniu genetickej informácie a zápalovým procesom spojeným so starnutím.
Vedci preto predpokladajú, že práve tieto zmeny by mohli čiastočne vysvetľovať rýchlejšie starnutie veľkých psov. Presný príčinný mechanizmus však zatiaľ nebol potvrdený.
Výskum môže pomôcť aj ľuďom
Štúdia naznačila aj ďalšie zmeny v imunitných bunkách. S pribúdajúcim vekom sa ich epigenetické vlastnosti začínali viac podobať, čo môže súvisieť s postupným oslabovaním ich špecializovaných funkcií.
Odborníci zároveň uvažujú, či rýchly rast veľkých plemien nepredstavuje určitý kompromis medzi dosiahnutím veľkých telesných rozmerov a dlhodobou údržbou organizmu. Túto hypotézu však bude potrebné ďalej preveriť.
Výskumný tím plánuje pokračovať v sledovaní psov a vytvoriť presnejšie nástroje na odhad zdravotných rizík spojených so starnutím.
Poznatky môžu byť užitočné aj pre medicínu človeka. Psy totiž zdieľajú s ľuďmi podobné životné prostredie a trpia viacerými rovnakými ochoreniami, vďaka čomu môžu pomôcť lepšie pochopiť procesy biologického starnutia.
