Čo sa deje vo Francúzsko? Zatkli takmer 300 ľudí!
Francúzsko sa opäť ocitlo v centre masívnych spoločenských nepokojov. V stredu 10. septembra 2025 bolo po celej krajine zatknutých takmer 300 ľudí počas rozsiahlych protestov pod heslom „Zablokujme všetko“ („Bloquons Tout“), ktoré sa šíria ako požiar naprieč mestami a diaľnicami. Demonštranti, prevažne z radov ľavicových hnutí a odborových zväzov, vyšli do ulíc na protest proti vláde prezidenta Emmanuela Macrona a jeho dlhoročným škrtom v rozpočte.
Masová mobilizácia bezpečnostných zložiek
Francúzske úrady nasadili viac ako 80 000 príslušníkov poriadkových síl, pričom niektoré médiá uvádzajú až 100 000 policajtov rozmiestnených po celej krajine. V mestách ako Paríž, Rennes, Lyon či Toulouse musela polícia použiť slzotvorný plyn na rozohnanie davu a uvoľnenie blokovaných komunikácií. Na viacerých miestach protestujúci zapálili odpadkové koše, vytvárali barikády a znemožňovali premávku. V Rennes bol podpálený autobus, v juhozápadnej časti krajiny došlo k poškodeniu elektrického vedenia, čo spôsobilo výpadky železničnej dopravy.
Politická kríza ako spúšťač
Nepokoje prichádzajú v čase hlbokej politickej nestability. Bývalý premiér François Bayrou bol v pondelok zosadený po neúspešnom hlasovaní o dôvere v parlamente. Prezident Macron následne vymenoval svojho blízkeho spojenca, ministra obrany Sébastiena Lecornua, za nového premiéra – už piateho za posledné dva roky. Tento krok však mnohí považujú za výsmech požiadavkám na politickú zmenu.
„Je to facka do tváre,“ povedal demonštrant Florent v Lyone. V Paríži zasa protestujúci označovali Macrona za hlavný problém, nie jeho menovaných ministrov. „On musí odísť,“ vyhlásil predstaviteľ odborov CGT pôsobiacich v doprave.
Nespokojnosť v uliciach a paralyzovaná doprava
V hlavných mestách dochádzalo k zrážkam medzi demonštrantmi a bezpečnostnými silami. V Paríži polícia zasahovala proti mladým ľuďom blokujúcim strednú školu a bránila približne tisícke protestujúcich v prístupe k stanici Gare du Nord. Osemnásťročná študentka Lisa Venier uviedla, že očakávala buď rozpustenie parlamentu, alebo vymenovanie ľavicového premiéra. „Máme ani jedno, a to je frustrujúce,“ dodala.
Zatvárané boli aj okružné križovatky a diaľnice, napríklad v okolí miest Marseille, Nantes či Montpellier. Na juhu Francúzska policajti nasadili slzotvorný plyn na rozohnanie demonštrantov blokujúcich kruhový objazd. V Bordeaux sa približne 50 zamaskovaných osôb pokúsilo vytvoriť barikádu, v Toulouse bol požiar pri železničnej trati rýchlo uhasený.
Požiadavky na odstúpenie Macrona
Sociálne siete zaplavili výzvy na Macronovo odstúpenie. Pohyb „Zablokujme všetko“ získava čoraz väčšiu podporu verejnosti, frustrovanej z dlhoročnej politiky úsporných opatrení, znižovania výdavkov na školstvo a zdravotníctvo, ale aj z rastúcej chudoby a nerovnosti. Tieto témy oživujú spomienky na „hnutie žltých viest“, ktoré ochromilo Francúzsko počas prvého funkčného obdobia Macrona.
„Tento deň je odkazom pre všetkých pracujúcich v krajine, že sme sa nevzdali a boj pokračuje,“ vyhlásil v Paríži odborový predák Amar Lagha. Podobne sa vyjadril aj učiteľ Christophe Lalande, ktorý požaduje koniec škrtov v školstve a zdravotníctve a návrat k sociálnemu štátu.
Zatiaľ čo vláda tvrdí, že situáciu má pod kontrolou, intenzita protestov a rýchlosť, akou sa šíria naprieč krajinou, naznačuje opak. Francúzsko opäť čelí vlne občianskej neposlušnosti, ktorej riešenie bude pre Macronovu vládu výzvou – nielen z hľadiska poriadku, ale najmä dôvery verejnosti v politickú reprezentáciu.
