Dejiny zbavenia zodpovednosti za zločin: príbeh muža, ktorý sa vyhol trestu smrti!
Zdroj: canva.com
V minulosti bol trest smrti bežnou súčasťou trestania. Dostať sa k nemu mohol každý odsúdený niekedy za vážne porušenie zákonov či disciplíny, inokedy zomierali ľudia aj pre obyčajné banality. Spôsoby popravy boli naprieč históriou rôzne. Od obesenie cez upálenie až po gilotínu. Našli sa ľudia, ktorí zomreli pomerne rýchlo, a tým sa vyhli trápeniu a bolesti. Väčšia časť ľudí, ale zomierala pomalou a nepríjemnou či bolestivou smrťou.
V tomto prípade, to mal vyhraté človek, ktorému sa podarilo vyhnúť trestu smrti za obzvlášť závažný zločin a to len preto, že nebol plne pri zmysloch. Prečítajte si o jeho kurióznom prípade zaujímavé skutočnosti.
James Hadfield
Muž, ktorého sa oslobodenie od trestu smrti týkalo sa volal James Hadfield a odsúdený bol pre pokus o atentát na britského kráľa Juraja III., ktorý sa odohral 15. mája 1800 v londýnskom divadle Drury Lane. James bol bývalým vojakom, ktorý sa po zranení v bitke pri Tourcoingu v roku 1794 začal angažovať v náboženských a apokalyptických skupinách ľudí, pričom sám veril rôznym podivným veciam, ako napríklad – veril, že smrť kráľa privedie na svet druhý príchod Ježiša Krista.
Priebeh pokusu o atentát
Počas vystúpenia divadelného predstavenia, keď sa hralo britské národné anthem „God Save the King“, Hadfield vytiahol pištoľ a vystrelil na kráľa. Guľka minula cieľ len o niekoľko centimetrov, pričom niektorí svedkovia tvrdili, že Hadfield sa za svoj skutok ospravedlnil, no zároveň sa zastal svojho presvedčenia.
Okamžite bol zadržaný a odvlečený do hudobnej miestnosti pod javiskom, kde ho vyšetrovali prítomní úradníci. Pri vyšetrovaní sa ukázalo, že Hadfield trpel duševnou poruchou, ktorá bola pravdepodobne dôsledkom jeho vojenských zážitkov a zranení.
Súdny proces a právny precedens
Hadfield bol obžalovaný z velezrady a jeho obhajcom bol renomovaný právnik Thomas Erskine. Erskine argumentoval, že Hadfield bol „náboženský maniak“, ktorý konal pod vplyvom svojich delúzií a nemohol byť zodpovedný za svoje činy. Súd uznal Hadfielda za „nevinného z dôvodu nepríčetnosti“ a nariadil jeho umiestnenie do ústavu pre duševne chorých.
Tento prípad viedol k prijatiu Zákona o trestnej zodpovednosti duševne chorých osôb z roku 1800, ktorý ustanovil pravidlá pre zadržiavanie osôb obvinených z trestných činov, ktorí trpeli duševnými poruchami.
Dedičstvo a kultúrny odkaz
Hadfield strávil zvyšok svojho života v Bethlem Royal Hospital, kde zomrel v roku 1841. Jeho prípad sa stal významným bodom v histórii práv duševne chorých osôb a ovplyvnil vývoj právnych predpisov týkajúcich sa duševného zdravia. Dosiaľ sa nič podobné nebralo do úvahy a aj psychicky chorý človek musel niesť zodpovednosť za svoje správanie.
