Deti z tieňa – pravdivý a nanajvýš desivý príbeh programu Lebensborn!
Viete si predstaviť, že by ste sa jedného dňa dozvedeli, že ste nevznikli ako dôkaz lásky svojich rodičov a že nešlo o náhodné spojenie, ale o nariadenie tajného štátneho projektu? Samotná predstava naháňa hrôzu, čo myslíte? Takýto projekt sa odohral na území Nemecka približne v čase druhej svetovej vojny, pričom jeho hlavnou myšlienkou a cieľom bola vytvoriť „dokonalých“ ľudí.
Takýmto spôsobom prišli na svet tisíce detí – ako súčasť chorého nacistického programu Lebensborn. Prečítajte si o ňom viac!
Ako celý projekt vznikol?
V roku 1935 Heinrich Himmler, jeden z najnebezpečnejších a najvplyvnejší mužov Tretiej ríše, spustil program s nevinným názvom Lebensborn – čo v preklade znamená “zdroj života”.
Za týmto poetickým menom sa však skrývala temná ideológia. Jej cieľ bol od začiatku jasný – zvýšiť počet čistokrvných Árijcov a vylepšiť genetickú budúcnosť prinajmenšom Nemecka.
Štát začal vyberať ženy podľa fyzických a rasových kritérií – blond vlasy, modré oči, bez akýchkoľvek nežiadúcich znakov. Tie, ktoré prešli testami tohto prísneho výberu, boli povzbudzované, aby otehotneli – často s dôstojníkmi SS, ktorí mali preukázaný rasový pôvod.
Niektoré ženy to robili dobrovoľne, iné zo strachu, ďalšie len preto, že chceli lepší život pre svoje dieťa. Mnohé však neskôr pochopili, že ich deti nepatria im – ale štátu.
Kde sa rodili vzácne deti Tretiej ríše?
Lebensborn zriadil desiatky tajných zariadení – luxusné domy, nemocnice a útulky pre tehotné ženy po celej Európe – v Nemecku, Nórsku, Poľsku, Dánsku, dokonca vo Francúzsku. Tam ženy porodili, no často im dieťa okamžite po pôrode odobrali. Bolo “adoptované” nemeckými rodinami alebo umiestnené do výchovných centier SS.
Nie všetky deti však boli splodené. Niektoré boli do tohto programu unesené priamo z rodín. Nacisti unášali tisíce detí z okupovaných území – najmä z Poľska, Ukrajiny a Slovenska. Ak dieťa vyhovovalo rasovým meradlám – svetlé vlasy, modré oči – bolo mu zmenené meno, identita a vyrastalo ako nemecké dieťa.
Podľa historikov bolo takto unesených vyše 200 000 detí. Len malé percento sa po vojne vrátilo k svojim biologickým rodinám.
Život po vojne – hanba, tajomstvá a ticho
Po roku 1945 sa z detí Lebensborn stali vyvrheli. Spoločnosť ich neprijímala – boli deti nacistov. Niektoré vyrastali v detkých domovoch, kde sa im vysmievali, iné nikdy nezistili, kto boli ich praví rodičia. Mnohé ženy, ktoré boli súčasťou programu, o tom mlčali celé desaťročia – zo strachu, hanby či traumy.
Až v posledných rokoch niektoré z týchto detí, dnes už starší ľudia, prehovorili. Ich spovede sú dojímavé a mrazivé zároveň.
Skutočné príbehy, ktoré zmenili svet
Ingrid von Oelhafen z Nemecka zistila až po päťdesiatke, že nie je tá, za koho sa celý život považovala. Ako bábätko bola unesená z Juhoslávie a dostala nemecké meno. Napriek pravde, ktorú sa dozvedela verili týmto slovám: „Ktokoľvek vám môže vziať vašu identitu, no nikto vám nevezme vašu dušu!“
Hilde Schramm, dcéra jedného z Himmlerových dôstojníkov, sa po vojne snažila pomáhať obetiam nacizmu – hoci sama niesla meno, ktoré ľudia spájali s tragickým zaobchádzaním. Mnohé deti ako ona sa rozhodli venovať život hľadaniu pravdy a zmiereniu.
