Dva kontroverzné príbehy pomsty – môže človek vziať spravodlivosť do vlastných rúk?

Nie vždy sa človek dočká spravodlivosti. Platilo to v minulosti a stretávame sa s tým aj dnes. Možno za to môžu súdy, právnici, či nastavenia spoločnosti. Ak niekto ublíži nám alebo našim blízkym, je prirodzené, že voláme po treste pre daného človeka. Čo v prípade, že súd rozhodne inak? Dokáže sa človek zmieriť s bolesťou a nespravodlivosťou sveta? V niektorých prípadoch je to extrémne náročné. Predstavíme vám príbehy dvoch žien, ktoré vzali osud do vlastných rúk. Čo si o tom myslíte vy – mali právo na pomstu?

Marianne Bachmeier

Marianne Bachmeier bola obyčajná žena, slobodná matka zo Západného Nemecka. Jedného dňa sa pohádala so svojou 7-ročnou dcérou Annou, ktorá sa po hádke rozhodla neísť do školy. Namiesto toho sa vybrala túlať mestom, no domov sa už nevrátila. Zmizla. Nikto ju nevidel až do doby, kedy ju našli mŕtvu – zneužitú a zavraždenú mužom menom Klaus Grabowski, ktorý bol sériovým sexuálnym delikventom.

Ako prebiehalo volanie po spravodlivosti?

Klaus Grabowski bol už v minulosti súdený za sexuálne delikty voči deťom. Dobrovoľne sa podrobil kastrácii, no neskôr začal brať hormóny, aby sa jeho pohlavná funkcia obnovila. Malú Annu uniesol a zabil v spolupráci so svojou priateľkou. Celé Nemecko bolo pobúrené zistením, že sa takýto človek nachádza na slobode.

Deň súdu: pomsta na mieste

V deň začatia procesu s vrahom dcéry Marianne Bachmeier prepašovala na súd malú zbraň. Počas pojednávania, keď bol Klaus Grabowski spútaný a sedel na lavici obžalovaných, Marianne vytiahla pištoľ a šesťkrát vystrelila – na mieste zomrel.

Súd s matkou

Nemecko stálo pred morálnou dilemou – mala byť Marianne súdená ako vrahyňa alebo ako matka, ktorá bola dohnaná k extrémnemu činu pod vplyvom smútku a zúfalstva?

Nakoniec ju súd odsúdil, avšak nie za vraždu, ale za neúmyselné zabitie a nezákonné držanie zbrane. Vysvetlením bolo, že konala v stave rozrušenia. Dostala šesť rokov väzenia, no po 3 rokoch bola prepustená.

Morálna dilema 

Prípad vzbudil medzinárodnú pozornosť. Niektorí hovorili, že urobila to, čo by urobil každý rodič v jej situácii. Iní tvrdili, že zobrala zákon do vlastných rúk, čo oslabuje dôveru v právny systém.

Príbeh Francy Violy – tichá revolúcia cti v Taliansku

Franca bola 17-ročná dcéra roľníka. Vyrastala v jednom z miest na Sicílii v čase, kedy tu platilo talianske pravidlo – ak muž znásilnil ženu, mohol sa vyhnúť trestu tým, že si ju vezme za manželku. Znásilnená žena bola totiž spoločensky „znehodnotená“ a manželstvo ju malo „očistiť“.

Franca sa stala obeťou únosu a znásilnenia, pričom páchateľom bol Filippo Melodia, muž z miestnej mafie a jej bývalý nápadník.

Pomsta v podobe odvahy

Keď ho polícia zatkla, očakávalo sa, že si ho Franca vezme – presne tak sa to totiž robilo celé generácie. Dokonca aj samotní sudcovia, kňazi a verejnosť ju tlačili do manželstva.

No Franca a jej otec urobili niečo, čo v konzervatívnom Taliansku spôsobilo ošiaľ – odmietli svadbu. Franca sa nechcela na celý život pripútať k niekomu, kto jej ublížil.

Boli odsúdení celou spoločnosťou

Rodina Violy čelila výhrážkam, bojkotom, agresii. Ale Franca trvala na svojom. V roku 1966 sa prípad dostal na súd. Filippo Melodia bol nakoniec odsúdený na 11 rokov väzenia. Z prípadu sa stal národný symbol – tichá, ale účinná pomsta voči nespravodlivému systému a kultúre cti.

Následky jej rozhodnutia

Zákon o takomto nútenom manželstve bol zrušený v 1981 oficiálne zrušený. Franca Viola sa stala symbolom ženských práv v Taliansku.

Zdroj 1, Zdroj 2