Pozrime sa spolu na pozoruhodné črty tohto divokého sveta, ktorý máme to šťastie nazývať svojím domovom.
Zem hostí smrtiace, explodujúce jazerá
Zem je dramatickým miestom, ktoré je domovom vybuchujúcich jazerier. V Kamerune a na hranici Rwandy a Konžskej demokratickej republiky sa nachádzajú tri kráterové jazerá – Nyos, Monoun a Kivu sediace nad sopečnou zemou. Magma pod ňou uvoľňuje do jazier oxid uhličitý, ten môže unikať a vytvoriť tzv. limnická erupciu, ktorá potenciálne zabije všetko vo svojom okolí. Pri jazere Kivu našli geológovia dôkazy o masívnom biologickom vymieraní, ktoré sa deje približne každých tisíc rokov.
A vriace rieky
Posvätné liečivé miesto Mayantuyacu ukryté hlboko v peruánskom dažďovom pralese, ktoré je pod dohľadom mocného šamana je domovom viac ako 6 km dlhej rieky. Teplota jej vody sa pohybuje okolo 49 až 91 stupňov Celzia. Zvieratám, ktoré tu omylom spadnú voda doslova uvarí. V Amazónii sa nachádza niekoľko horúcich prameňov no žiaden nie je taký horúci ako táto rieka, ktorá je miestnym obyvateľom známa, ako Shanay-timpishka.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Planéta je pokrytá hviezdnym prachom
Každý rok spadne na našu planétu 40 000 ton kozmického prachu. Nie je to niečo, čo si všimneme, ale nakoniec všetok ten prach, ktorý je zložený z kyslíka, uhlíka, železa, niklu a všetkých ostatných prvkov, si nájde cestu do našich tiel.
Zem je v neustálom pohybe a to doslova
Aj keď môžeme mať pocit, že stojíme na mieste, nie je tomu tak. Planéta Zem sa v skutočnosti divoko vznáša vo vesmíre. V závislosti od toho, kde sa práve nachádzame, by sme sa mohli točiť rýchlosťou viac ako 1 600 km za hodinu (aj keď tí, ktorí sa nachádzajú na severnom alebo južnom póle by tam boli stále). Okrem toho sa pohybujeme okolo Slnka s rýchlosťou viac ako 100 000 km za hodinu.
Zem má niekoľko skutočne chladných miest
Podľa satelitov NASA je miesto s najnižšou teplotou na svete na Východoantarktickej plošine, vysoko na horskom hrebeni. Najnižšiu teplotu, ktorú satelity zaznamenali bolo mínus 93,2 stupňov Celzia, a to 10. augusta v roku 2010.
Ale tiež najhorúcejšie miesto na Zemi
Na druhom konci ortuti je Údolie smrti, dlhodobo najhorúcejšie miesto na planéte. Podľa Guinessovej knihy rekordov bola v Mohavskej púšti v južnej Kalifornií 10. júla 1913 nameraná teplota viac ako 56 stupňov Celzia. V roku 2001 tu bolo počas 154 po sebe idúcich dní nameraných približne 38 stupňov Celzia.
Výšky sú naozaj vysoké
S výškou viac ako 8 800 m.n.m je Mount Everest najvyšším miestom na Zemi. Ak však zmeriame výšku na základe vzdialenosti od stredu Zeme, cenu získa hora Chimaborazo v Andách v Ekvádore. Hoci je viditeľná časť Chimaborazo asi o 3 000 metrov kratšia (vzhľadom na hladinu mora) ako Everest, táto hora je vďaka rovníkovému vydutiu v skutočnosti o zhruba 2 500 metrov vyššia.
A nízke dosť hlboké
Najnižším bodom na Zemi je Mariánska priekopa, ktorá leží v západnej časti Tichého oceánu. Siaha do hĺbky viac ako 10 000 metrov pod vodnou hladinou.
Neviditeľný pohyb
V odľahlom úseku Údolia smrti sa nachádza jedna z najpôsobivejších záhad prírodného sveta. Na dne jazera známeho ako Racetrack Play sa z neznámych príčin pohybujú po bahnitom povrchu skaly. Zriedka kedy viditeľný pohyb je pre vedcov obrovskou záhadou. Jedna z teórií hovorí, že skaly môže poháňať vpred kombinácia dažďa, vetra, ľadu a slnka.
Duny, ktoré spievajú
Približne 30 miest po celej planéte má piesočné duny, ktoré vydávajú zvuky podobné jemným melódiám. Od púšte Gobi a Údolia smrti až po Saharu a čílsku púšť, zdroj zvukov ostáva dlhodobo záhadou.
Najvyššia kumulácia bleskov
Každú noc v severozápadnej Venezuele, kde sa rieka Catatumbo stretáva s jazerom Maracaibo, dochádza k búrke, ktorá často trvá aj 10 hodín. V priemere sa v nej vyskytne 28 úderov blesku za minútu. Relámpago del Catatumbo (blesk Catatumbo), môže vytvoriť až 3 600 zábleskov za hodinu.
Svet pod hladinou je obrovský a tajomný
Svet ako ho poznáme je neuveriteľne rozmanitý, no nie tak rozmanitý, ako ten pod vodnou hladinou. Na jeden meter stvorcový tu existuje viac druhov ako v ktoromkoľvek inom ekosystéme. Útesy zložené z malých koralových polypov, spolu tvoria najväčšie živé štruktúry na Zemi, ktoré môžu byť viditeľné aj z vesmíru.
Nepoznáme ani polovicu Zeme
Zatiaľ čo oceány pokrývajú približne 70% planéty, preskúmali sme len asi 5% z nich. V podobnom duchu vedci odhadujú, že na Zemi existuje okolo 9 miliónov druhov, zatiaľ čo my sme identifikovali približne 2 milióny z nich.
