Fotíme, aby sme nezabudli. Výskum však ukázal prekvapivý paradox našej pamäti
Fotografie si často robíme práve preto, aby sme si dôležité okamihy uchovali čo najdlhšie. Výskumy však naznačujú zaujímavý paradox. Keď namiesto pozorného sledovania situácie siahneme po telefóne, náš mozog si z nej môže zapamätať menej.
Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Memory & Cognition skúmala tento jav pomocou snímok obrazovky. Výsledky siedmich experimentov ukázali, že ľudia si informácie, ktoré si uložili prostredníctvom screenshotu, následne pamätali horšie.
Keď si obrázok uložili, pamätali si ho horšie
Výskumníci z Binghamton University uskutočnili sedem experimentov, do ktorých sa celkovo zapojilo 892 ľudí. Účastníci počas nich obsah buď iba sledovali, alebo si z neho vytvárali snímky obrazovky.
V jednom z pokusov dostali na telefónoch 44 obrázkov umeleckých diel. Z niektorých mali vytvoriť screenshot, ostatné mali iba pozorovať. Po krátkej prestávke nasledoval test, v ktorom mali spoznať obrázky, ktoré predtým videli.
Výsledok bol pomerne jednoznačný – horšie si vybavovali práve tie diela, z ktorých si urobili snímku obrazovky.
Podobný výsledok sa objavoval aj v ďalších experimentoch, v ktorých vedci menili podmienky a pridávali rôzne pamäťové či matematické úlohy.
Mozog môže časť práce prenechať telefónu
Prečo sa to deje, zatiaľ nie je úplne jasné. Jednou z možností je, že fotografovanie alebo vytváranie screenshotu rozdeľuje našu pozornosť. Namiesto toho, aby sme sa plne sústredili na obsah pred sebou, venujeme časť pozornosti zariadeniu.
Ďalším vysvetlením je takzvané kognitívne odľahčenie. Mozog môže vynaložiť menej úsilia na zapamätanie informácie, keď „vie“, že ju máme uloženú niekde inde a môžeme sa k nej neskôr vrátiť.
Podobný princíp poznáme aj pri informáciách dostupných na internete. Ak vieme, že určitý údaj dokážeme kedykoľvek rýchlo vyhľadať, nemusíme mať takú potrebu uchovať si ho v pamäti.
Ani prísľub neskoršieho prezerania veľmi nepomohol
Vedci skúmali aj to, či výsledok ovplyvní vedomie, že sa účastníci budú môcť k uloženým obrázkom neskôr vrátiť. Niektorým povedali, že test absolvujú do 30 minút, iným, že až o mesiac. V skutočnosti boli obe skupiny testované už po desiatich minútach.
Ani tu sa neobjavil výrazný rozdiel. Obsah zachytený screenshotom si účastníci naďalej pamätali horšie ako ten, ktorý iba sledovali.
Výskum tak podporuje existenciu javu, pri ktorom samotné zachytávanie obsahu môže za určitých okolností oslabiť jeho následné zapamätanie.
Znamená to, že by sme mali prestať fotografovať?
Nie nevyhnutne. Výsledky výskumov v tejto oblasti nie sú úplne jednotné a existujú aj štúdie, podľa ktorých môže fotografovanie pamäti za určitých okolností pomôcť. Záležať môže napríklad na tom, ako fotografujeme a koľko pozornosti pritom venujeme samotnému zážitku.
Nová štúdia však pripomína, že uložená fotografia a spomienka v našej hlave nie sú to isté. Ak pri každom zaujímavom okamihu automaticky siahneme po telefóne, môžeme venovať menej pozornosti tomu, čo sa práve odohráva.
Možno teda nemusíme prestať fotografovať dovolenky, oslavy či výnimočné chvíle. Niekedy však môže byť lepšie telefón na chvíľu odložiť a udalosť si najskôr jednoducho naplno všimnúť.
