Joseph Stalin

Stalin, vlastným menom “Ioseb Dzhugashvili”, sa narodil v roku 1897 v Gruzínsku. Navštevoval súkromnú školu, kde sa naučil po rusky. Neskôr sa preťahoval do Ruska a získal značnú politickú moc počas občianskej vojny v rokoch 1917 až 1922. Často o ňom hovorili ako o Leninovom hovorcovi. Po skončení vojny sa dostal do vedenia komunistickej strany.

Kolektivizácia

Po vojne sa Leninov zdravotný stav rapídne zhoršil a na smrteľnej posteli sa zaprisahal, že postúpi úrad v prospech Stalinovho najväčšieho rivala – Leona Trockeho. Stalin túto myšlienku zavrhol a zmobilizoval politických radikálov proti Trockemu. Takto sa zabvil akejkoľvek opozície a Trockeho vyhnal do exilu. Jeho priaznivcov vyvraždil.

Stalinovým prvým nariadením ako hlavy štátu bolo skolektivizovanie všetkého majetku do roku 1929. Komunistické poľnohospodárstvo zakázalo súkromné vlastníctvo pôdy a farmárčenie.

Wikimedia Commons, Bundesarchiv, Bild 183-R80329 / CC-BY-SA 3.0

Kulakovia

Farmári museli svoju pôdu predať štátu za ceny, ktoré boli podhodnotené. Každý, kto odmietol, musel ísť do pracovného tábora, bol vyhnaný do exilu alebo zastrelený.

Niektorí farmári boli takí zúfali, že v snahe bojovať proti nariadeniu sa snažili zjesť všetko, čo mali a pozabíjali aj všetky zvieratá. Týchto čakal ešte horší osud. Vláda ich potom zatkla a nechala vyhladovať na smrť.

Bývalí úspešní farmári Kulakovia boli pre Stalina stelesnením zla. Kolektivizácia zaťažila celú ekonomiku a poľnohospodárstvo. Najhoršie dopadla Ukrajina. V krajine vypukol obrovský hladomor a takmer 25 % populácie zomrelo.

Napriek tomu, že tieto rodiny a celé mestá hladovali, Stalin im stále odoberal jedlo a vyprodukované produkty, až kým neboli splnené štátne kvóty. Dokonca situácia dospela až do štádie, že ten, kto nebol vyhladovaný, bol obvinený, že si doma ukrýva jedlo a bol potrestaný.

Päťročné plány

Počas Leninovej vlády mohli niekoľkí kapitalisti pomáhať povojnovej ekonomike sa postaviť na nohy. Stalin nenávidel túto myšlienku a okamžite sústredil všetok priemysel do výroby. Vybudovali sa nové obrovské komplexy, cesty, priehrady. Bohužiaľ mnohé veľmi nekvalitne. Do roku 1937 narástol export štvornásobne.

Wikimedia Commons, public domain

Gulagy

Na to, aby sa udržala produkcia, potreboval Stalin veľa pracujúcich. Na nútenú prácu využíval predovšetkým politických väzňov, ktorých držal ako väzňov. Väznice prerobil na pracovné tábory, tzv. gulagy. Stačilo, že niekto meškal do práce a hneď mohol byť preradený do núteného pracovného tábora.

Samozrejme, aby trest pre potencionálneho nepriateľa Stalinových ideológii, bol dokonalý, posielali do táborov celé rodiny. Veľká väčšina ľudí bola krivo obvinená, ale pravdy sa nikdy nedovolali. Do roku 1939 pracovalo v táboroch viac ako 3 milióny ľudí. Denodenne v nich umierali ľudia, ktorí boli v tom čase pre Stalina iba dobytok.

Údolie rieky Kolyma

Jedny z najhrôzostrašnejších táborov sa nachádzali v povodí rieky Kolyma. Podmienky boli veľmi ťažké. Tí, ktorí nepracovali dosť rýchlo nedostávali jesť, chýbalo aj teplé oblečenie. Pracovalo sa 14 hodín počas ukrutnej zimy. Len v tejto oblasti zomrelo v táboroch viac ako pol milióna ľudí.

zdroj

Zanechať komentár

Možnosť pridať prvý komentár

Upozorniť
avatar
wpDiscuz