Hudobníci z Titanicu: Legenda, ktorá sa potopila s loďou, no žije navždy.

Čiernobiely portrét muzikantov z Titanicu vedľa obrazu huslí na drevenom povrchu.

Kto by už len nepočul o slávnej lodi Titanic? Existuje film a mnoho dôležitých veľavravných dokumentov, ktoré nám poskytujú vzácne informácie, aby sme lepšie porozumeli problému a priebehu celej katastrofy. Daná noc bola nesmierne desivá a smutná, no predsa len sa v nej našiel aspoň kúsok romantiky. Počuli ste o hudobníkoch, ktorí neprestali hrať zatiaľ čo sa loď potápala? Ak nie, musíte túto chybu napraviť! Ich príbeh vám zlomí srdce a naženie slzy do očí.

Noc, ktorú pohltil oceán 

Obrovská oceánska loď so štyrmi komínmi pláva na otvorenom mori, symbol luxusu a histórie námorníctva.
Zdroj: Wikimedia common

Keď sa Titanic 15. apríla 1912 potopil, nezostali po ňom len trosky, ale aj jedna z najsilnejších legiend ľudskej odvahy. Uprostred paniky, výkrikov a chaosu stála osemčlenná kapela, ktorá sa rozhodla hrať až do konca. Hudba sa stala poslednou nádejou, pokusom o pokoj, no aj tichým rozlúčením.

Kto boli títo muži?

Kapelu viedol Wallace Hartley, skúsený huslista z Anglicka. Spolu s ním tvorili orchester – Roger Bricoux (violončelo, Francúzsko), Georges Krins (husle, Belgicko), John Wesley Woodward (violončelo, Anglicko), Theodore Brailey (klavír), Jock Hume (husle), John Clarke (kontrabas) a Percy Taylor (klavír). Je dôležité ich tu spomenúť, aby sa na ich hrdinský čin nikdy nezabudlo a oni vďaka nemu zostali v pamäti ľudí.

Osem mužov, hudobníci z Titanicu, stojí spolu na historickej kresbe s hudobnými nástrojmi.
Zdroj: Wikimedia common

Smutná bola nie len ich smrť, ale aj fakt, že neboli oficiálnymi zamestnancami lodi, takže niektoré rodiny nedostali odškodné. To bola irónia osudu.

Skutočná scéna ako z filmu

Husle s povrazom na tmavom stole, zdôrazňujúce remeselnú precíznosť a klasickú eleganciu nástroja.
Zdroj: pexels.com

Podľa výpovedí preživších, orchester najskôr hral v luxusnom salóne, no keď sa loď začala nakláňať, presunuli sa na otvorenú palubu. V posledných momentoch mala zaznieť skladba „Nearer, My God, to Thee“ – duchovná pieseň o priblížení sa k Bohu v čase smrti. Niektorí svedkovia tvrdili, že to bola skladba „Autumn“, iní hovoria o valčíku. Čo je však isté – hudba znela takmer do úplného potopenia lode.

A čo sa stalo potom?

Nikto z členov orchestra neprežil. Telo Wallacea Hartleyho bolo neskôr nájdené s husľami priloženými k hrudi – údajne boli darom od jeho snúbenice. Jeho pohreb v Anglicku navštívilo viac než 30 000 ľudí. Stal sa národným hrdinom.

Čo po sebe zanechali?

Husle Wallacea Hartleyho boli v roku 2013 vydražené za viac než milión eur. Po celom svete stoja pomníky, pamätníky a koncertné sály, ktoré nesú mená členov kapely.

Aký bol ich odkaz?

V čase smrti si nevybrali zúfalstvo. Vybrali si melódiu, ktorou pomáhali iným zomrieť so cťou, alebo prežiť s nádejou. Ich hudba nebola len tónmi – bola odkazom, že aj v najtemnejšej noci môže znieť ľudskosť. Niet pochýb o tom, že každý jeden z nich si zaslúžil prežiť.

Zdroj 

Vybrané pre vás:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *