Japonský vojak sa vzdal po 29 rokoch od konca 2. svetovej vojny
Hiroo Onoda videl letáky oznamujúce kapituláciu Japonska počas druhej svetovej vojny. Myslel si, že je to trik a rozhodol sa ich ignorovať. Druhá svetová vojna je plná fascinujúcich príbehov. Ukazuje ľudstvo v tom najhoršom aj najlepšom svetle.
Nasadenie a cieľ misie
Onoda sa narodil v roku 1922 a v 18 rokoch vstúpil do cisárskej japonskej armády, kde sa vycvičil ako spravodajský dôstojník. V decembri 1944 ho poslali na ostrov Lubang na Filipínach s úlohou brániť ho pred nepriateľom. Jeho veliaci dôstojník mu zakázal vzdať sa alebo spáchať samovraždu a prisľúbil, že pre neho prídu, nech to trvá akokoľvek dlho.
Po príchode na ostrov sa Onoda pridal k skupine japonských vojakov, ktorí mu však nedovolili plniť jeho misiu. V dôsledku toho spojenci koncom februára 1945 ľahko obsadili ostrov. Po ich vylodení zostali nažive iba Onoda a traja ďalší vojaci. Ako najvyššie postavený vojak nariadil svojej jednotke útek do kopcov.
S koncom vojny začala Onodová misia
Po porážke japonských síl Onoda a jeho traja muži pokračovali v partizánskej vojne a zapojili sa do prestreliek s miestnou políciou. V októbri 1945 našli leták oznamujúci kapituláciu Japonska, ale Onoda mu nedôveroval. Keď zabili kravu, našli ďalší leták od miestnych obyvateľov, ktorý ich vyzýval, aby sa vzdali, pretože vojna skončila.
Onoda a jeho tím však verili, že letáky sú spojeneckou propagandou a odmietli sa vzdať. Neskôr v roku 1945 boli na ostrove rozmiestnené ďalšie letáky s rozkazom na kapituláciu od generála Yamashitu. Skupina, nevedomá o zhodení atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, stále verila, že Japonsko by sa nevzdalo a rozhodla sa pokračovať v úkryte.
Zdĺhavá nedôvera nemala konca
V roku 1949 jeden z Onodových mužov, Yuichi Akatsu, opustil skupinu a o šesť mesiacov sa vzdal filipínskym silám. Toto spôsobilo, že zvyšní traja vojaci sa stali paranoidnejšími. V roku 1952 lietadlá zhadzovali listy a rodinné fotografie, ktoré ich vyzývali na vzdanie sa, ale vojaci to považovali za trik. V júni 1953 bol desiatnik Shoichi Shimada postrelený do nohy počas prestrelky s rybármi, ale Onoda ho ošetril. V máji 1954 však Shimadu zastrelila pátracia skupina po tom, čo začal strieľať na záchrancov.
Onoda a jeho jediný zostávajúci muž, Kinshichi Kozuka, pokračovali v terorizovaní miestnych obyvateľov až do roku 1972. Vtedy bol Kozuka zastrelený, keď spolu s Onodom spálili zásoby ryže farmára, ktorého považovali za nepriateľa.
Onodovu vojnu ukončí neohrozený dobrodruh
Onoda pokračoval vo svojej misii až do roku 1974, keď ho našiel japonský prieskumník Norio Suzuki. Suzuki cestoval po svete hľadajúc Onodu, divokú pandu a yetiho. Po nájdení vojaka v roztrhaných handrách sa spriatelili, ale Onoda sa stále odmietal vzdať.
Suzuki preto našiel Onodovho bývalého veliteľa, majora Jošimiho Taniguchiho, ktorý prišiel a osobne ukončil jeho rozkazy. Onoda potom odovzdal svoju katanu, pušku, muníciu, granáty a rodinnú dýku. Hoci zabil viac ako 30 ľudí, filipínska vláda mu udelila milosť, pretože veril, že vojna stále pokračuje.
Návrat domov
Po návrate do Japonska sa Onoda stal celebritou, ale mal problém prispôsobiť sa modernej spoločnosti. V roku 1975 napísal autobiografiu a potom odišiel do Brazílie, kde choval dobytok a neskôr otvoril výcvikové školy na prežitie v Japonsku.
V neskoršom rozhovore povedal: „Bol som pripravený zomrieť, ale ako spravodajský dôstojník som mal rozkaz viesť partizánsku vojnu a nezomrieť. Nevykonať rozkaz by bola hanba.“
Hiroo Onoda zomrel pokojne v roku 2010 vo veku 91 rokov.
