John von Neumann – muž, ktorý Vám dokáže, že géniami sa ľudia nestávajú, ale rodia

Pripravili sme si pre Vás článok o maďarskom matematikovi a vedcovi, ktorého neobčajná genialita neprestáva udivovať ani dnes. Ak ste o ňom už čo-to počuli/čítali, určite sa Vám bude hodiť vedieť ešte čosi viac. Tí, ktorí o ňom doposiaľ nepočuli, sa zase dozvedia niečo o živote géniov.

John von Neumann
Foto: Wikimedia

Detstvo

John von Neumann sa narodil v Budapešti ako Neumann János Lajos do bohatej židovskej rodiny na konci roku 1903. Jeho otec Miksa, bankár a vážený právnik, spolu so svojou manželkou a tromi synmi býval v 18-izbovom byte na najvyššom poschodí. János bol najstarším a už v detstve bolo jasné, že sa nejedná o obyčajného chlapca. Už ako 6-ročný dokázal deliť osemciferné čísla z hlavy a rozprával po grécky. Neskôr sa naučil aj anglicky, francúzsky, nemecky a taliansky.

Vzdelanie

Gymnázium

V roku 1911 nastúpil na nemecké luteránske gymnázium, a aj keď šlo o školu vedenú luteránskou cirkvou, väčšina študentov mala židovský pôvod. Škola vyprodukovala generáciu významných vedcov ako sú Theodore von Kármán, George de Hevesy, Leó Szilárd a Eugene Wigner. Spolu s von Neumannom boli kvôli svojej inteligencii často prezývaní “Marťania”.

Keď sa Wignera po zisku Nobelovej ceny za fyziku v roku 1963 spýtali, prečo práve jeho generácia obsahovala toľko géniov, odpovedal, že von Neumann bol jediným géniom.

János počas štúdia uchvacoval svojou matematickou mysľou a aj samotní učitelia opisovali rýchlosť jeho myslenia, ako keby “ste sa na trojkolke snažili dohoniť auto”. Gymnázium ukončil ako 19-ročný a získal pritom Eötvösovu cenu, národnú cenu pre matematikov.

Univerzita

Po skončení štúdia na gymnáziu sa (na otcovu žiadosť) rozhodol stať chemickým inžinierom. Keďže to nebolo niečo, v čom by von Neumann vynikal, odišiel na chemický kurz, konajúci sa na berlínskej univerzite. V roku 1923 sa prihlásil na prestížnu ETH (Spolkovú vysokú technickú školu) v Zürichu a o tri roky sa z Jánosa von Neumanna stal doktor. Následne odišiel na univerzitu v Göttingene s cieľom študovať to, čo vždy chcel – matematiku.

George Pólya, ktorý bol Neumannov univerzitný učiteľ spomína :

”  Johnny bol jediný žiak, ktorého som sa bál,ak som počas hodiny načrtol nevyriešiteľnú úlohu bol vysoká pravdepodobnosť, že ku mne na konci hodiny príde s riešením, ktoré bude načmárané na kus papiera “

Foto: Wikimedia

Kariéra

Do konca roku 1927 vydal dvanásť štúdií z matematiky a stal sa najmladším docentom v histórii berlínskej univerzity, no keďže na hamburskej univerzite boli lepšie podmienky pre zisk profesorského titulu, prestúpil práve na túto univerzitu. Na nej však tiež nezotrval príliš dlho, pretože v októbri toho roku bol pozvaný na univerzite v Princetone v New Jersey. Bolo mu ponúknuté doživotné profesorské miesto na fakulte Inštitútu pokročilých štúdií – práve v tom čase si zmenil meno na anglické John a získal aj americké občianstvo. Na tejto fakulte zotrval ako profesor matematiky až do svojej smrti v roku 1957.

Foto: Wikimedia

Osobný život

Krátko po Novom roku (1930) sa oženil s Mariettou Kövesiovou, študentkou ekonomiky v Budapešti. Mali spolu jedno dieťa: Marínu, v súčasnosti profesorku na michiganskej univerzite. Manželstvo vydžalo iba sedem rokov. V roku 1938 sa von Neumann opäť oženil, tentoraz s Klarou Danovou a skrz kresťanský sobáš sa z von Neumanna stal katolík. Toto manželtsvo bolo šťastné, a keďže John bol veľký jedák, Klara o ňom raz vyhlásila:

“Môj manžel vypočíta všetko – okrem kalórií.”

Foto: Wikimedia

Smrť

V roku 1955 lekári von Neumannovi diagnostikovali rakovinu pankreasu, a tak si k sebe dal privolať kňaza Anselma Strittmattera. Z ich stretnutia je známy von Neumannov citát: “Boh tam niekde musí byť –  množstvo vecí sa tak dá ľahšie vysvetliť.”

Kňaz Strittmatter neskôr povedal, že sa von Neumann, aj napriek zmene viery a sľúbeného posmrtného života, stále bál smrti. John von Neumann, jeden z najväčších géniov, akých svet videl, zomrel 8. februára 1957 vo veku 53 rokov.

Počas svojho života prispel značnou mierou k vedným odborom ako sú kvantová fyzika, funkcionálna analýza, teória množín, ekonomika, informatika, numerická analýza, hydrodynamika, či štatistika. Jeho vypracovanie princípu fungovania počítačov sa používa aj v súčasnej vede.

Foto: Wikimedia

 

zdroj

Zanechať komentár

Možnosť pridať prvý komentár

Upozorniť
avatar
wpDiscuz