Kam putujú výkaly astronautov?

Hviezdna obloha s mliečnou cestou a padajúcou hviezdou nad nočnou krajinou.
Zdroj: www.unsplash.com

Život astronautov na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) nie je len o experimentoch a úchvatných výhľadoch na Zem. Patrí k nemu aj veľmi praktická otázka: kam putuje všetok biologický odpad? Splachovanie tu, samozrejme, neexistuje. V priemere vytvorí posádka ISS približne 80 až 90 kilogramov odpadu mesačne, z čoho časť tvoria aj výkaly.

Ako sa zbavujú odpadu vo vesmíre

Lode ako Progress (Rusko) alebo Cygnus (USA) po pripojení k ISS preberajú všetok odpad a po odpojení sa vydávajú smerom k Zemi. Vstúpia do atmosféry, kde sa vďaka obrovskému teplu jednoducho rozpadnú a zhoria. Práve v tejto chvíli sa môžu na oblohe javiť ako krátke svetelné pruhy podobné meteoritom.

Takže ak niekedy sledujete „padajúcu hviezdu“, možno v skutočnosti sledujete, ako horí odpad, ktorý ešte pred pár dňami vznikol stovky kilometrov nad vami.

Experiment Scotta Kellyho

Astronaut Scott Kelly strávil na ISS celý rok (2015 – 2016) spolu s ruským kozmonautom Michailom Kornienkom. Išlo o experiment, ktorý mal ukázať, ako dlhodobý pobyt vo vesmíre ovplyvňuje ľudské telo. Kellyho jednovaječné dvojča Mark zostalo na Zemi ako „kontrolný vzor“.

Výsledky tzv. Twins Study boli pre NASA cenné. Ukázali napríklad, že Scottove teloméry sa dočasne predĺžili a po návrate skrátili, čo naznačuje vplyv stresu a adaptácie. Zmenila sa aj mikroflóra jeho čriev – rôznorodosť baktérií v stolici výrazne klesla, čo je dôležitý ukazovateľ zdravia.

Astronaut v skafandri pracujúci na údržbe vesmírnej stanice pred solárnym panelom na obežnej dráhe Zeme.
Zdroj: www.unsplash.com

Počas roka vypil viac ako 700 litrov recyklovanej vody, teda vody získanej z moču a potu, a vyprodukoval okolo 80 kilogramov tuhého odpadu. Ten nakoniec skončil rovnakým spôsobom ako všetok ostatný vesmírny odpad – spálením v atmosfére.

Padajúca hviezda alebo pozdrav z vesmíru?

Hoci NASA s úsmevom pripomína, že „vaše výkaly nebudú padajúcimi hviezdami“, pravda je, že malé kúsky odpadu z ISS naozaj môžu prispieť k svetelným javom, ktoré občas vidíme na oblohe. Vesmírne misie tak neustále pripomínajú, že aj tie najromantickejšie momenty majú niekedy veľmi praktický pôvod.

Starodávny kamenný nástroj napoly zahrnutý v pôde, pohľad zblízka.
Zdroj: www.unsplash.com

Záver

A tak, keď najbližšie uvidíte padajúcu hviezdu, možno sa práve budete pozerať na zvyšky niečoho, čo bolo ešte nedávno… veľmi pozemské.

Zdroj

Vybrané pre vás:

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov
0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie